Evénemèn
A Féhta dou Pan nér: éditsión 2023
(patoué dé Bretsón) O 14 é o 15 dé otobre, a torna a Féhta dou pan nér. Le for di veladjo dé 50 quemeunne én Val d'Ohta - énsémbio a tsi dé moué dé queumeunne én Lombardie é én Val Poschiavo én Chouisse - béttéràn couére le traditsionél pan ner, feut ...
Patoué eun mezeucca
(patoué dé Bretsón) Én occazión da Féhta da mezécca, l’énsémbio d’artiste dé Patoué eun mezeucca ou torna so o palc pé un randévoù dédià ou patoué, eunna rehcontra qu’a valoriza o patrimouéne lénguestécco da Val d’Ohta. O randèvoù a l’é pé demécro 21 ...
Concours Cerlogne: a féhta finala én Oyace
(patoué dé Bretsón) L’é én Oyace qu’a sé féjérà, o 25 e 26 dé mai, a grousa féhta finala du 61° Concours « Abbé Jean-Baptiste Cerlogne ». O Concours, énvéntà l’an 1963 pé René Willien, a l’é organizà dé l’echtreteurra Expositions et promotion de l’identité ...
Muzé Cerlogne : iverteua estraordinéra
(patoué di-z-Amaveulle) Eungn occajón de la Nite eropéenna di muzé, lo Muzé Cerlogne de Saint-Nicolas ivre se pourte é vo propouze, pe lo premì cou, la vezeutta virtuella de l’espozechón « La corda froutéye », réalizéye pe lo Centre d’Etudes Francoprovençales ...
Eunna rehcontra pé prézenté o lévro « Alimentation paysanne en Vallée d’Aoste. Témoignages du patrimoine culturel immatériel »
(patoué dé Bretsón) Devéndro 9 guijémbro 2022, a 16h, vents a sala di conféréntse dou Muzé arquéolojécco réjonal, ou sarat prézentà ou peblécco o lévro Alimentation paysanne en Vallée d’Aoste. Témoignages du patrimoine culturel immatériel, publià pé Le ...
Lo Pan Ner
(patoué dé Bretsón) Desando 15 é dumindje 16 otobre torna “Lo Pan Ner - Le pain des alpes”, a féhta transfrontaliéra aroà a cha 7^ éditstión, qu’a répropoza, vents le vièi for da Val d’Ohta é dé y atre réjón alpine, a traditsión dou pan nér. Pé sélébré ...
O patoué ou vat a Féra dé l’itchatén
(patoué dé Bretsón) Dou 23 dé jeyet ou 6 d’oht 2022, a veulla d’Ohta a prendérà véa mersì a y artidjàn dé traditsión. O reutcho programma da Féra dé l’itchatén, tseht’an ou l’arua avó eunna béla novétà : o Foire Festival, un caro douque fére eun vouéyadjo ...
Muzé Cerlogne : espozechón de l’étsatèn
(patoué di-z-Amaveulle) Di 15 jeillet i 30 novembro, lo Muzé Cerlogne de Sen-Nicolà propouze l’espozechón “Drumì é sondjé, dormir et rêver”. I moyen de sacante-z-objé de la tradechón valdoténa, de-z-imadze é de son, l’espozechón moutre le déféente prateuque ...
O patoué a Féra dé Sent-Ors
(patoué dé Bretsón) A Féra dé Sent-Ors a l’at éncomintsà ! Dou 2 ou 3 d’avrì 2022, a veulla d’Ohta a sarà piéna d’artidjàn qu’i partisipon a rehcontra pi émportanta pé a traditsión valdouchtana. A coza di probéma sanitére, tsétta 1022^ Féra a sé prézénta ...
Centre d'Études Francoprovençales : Conféréntsa annuella
(patoué dé Bretsón) O 9 d’otobre 2021, a modé dé 9h, a comintsérà, comme touì y an, a Conféréntsa annuella siantéfécca dou Centre d'Études Francoprovençales «René Willien». L’arguemèn dé tseht’an - "O folklore narratif én dévénì : tsenqu’ou sobra dou ...
Centre d’Etudes Francoprovençales : echpozitsión dé l’itchatén
(patoué dé Bretsón) Dou 10 dé jeyet tanque ou 29 d’oht 2021, o Muzé Cerlogne dé Saint-Nicolas acouèyérat l’echpozitsión, organizà dou Centre d’Etudes Francoprovençale René Willien, « La corda froutéye. Du principe sonore à la magie musicale des joueurs ...
Pégno cours pe tchatté eun patoué
(Patoué di-z-Amaveulle) V’èi voya de mandé eun messadzo su WhatsApp i-z-amì, fiye la lista di comechón, tchatté su Facebook eun patoué ? Ren de pi fasillo. Partisipéde i cours euntéractif eun leugne, coute ren ! Lo cours prévèi 5 séanse d’eungn’euya, ...
Dzournó Eunternachonala de la Lenva Maternella
(patouè de Velanoua) Dèi l'an 1999, tcheu le-z-àn lo 21 févrì se fihe la Dzournó Eunternachonala de la Lenva Maternella, vouluya pe l'UNESCO. Lo dzor cherdù l'ou rapelé l'eunsuréchón, l'an 1952, di-z-étudiàn de l'Universitó de Dacca, pe se vire recougnuya ...
Sen Martén
Lo dzor dé Sen Martén, avó lé sén déré réyón dé solèi quiep, marque la fé dé l'otón
Nouhtra Dama dou Tsapélet
(Patoué dé Arnà) A Valgrizentse, dou dzor dé Nouhtra Dama dou Tsapélet, lé vatse pouyivon lardzì libre lé déré fi d'erba, sensa tignì conquio di fén. Sive in gro piézì pé lé berdzì qué, vi qué douvivon pa vardé lé béhquie, sé trouvavon pé pasé dé ten ...