Tsertsa

Dichonéo

Contenù di site

Multimédià

Teste eun patoué

Documàn

Lo djerc di sabotì d'Ayas

(patoué d'Ayas)

Nachù comme djerc di rèséguìn, di tsacolé è di contrèbandié d'Ayas, lo djerc l'éra un léngadjo ségret émpià pè pa sè fa comprénde un co què non aléi travayà a l'ehtrandjé ou en d'atre quemeune.

Belle sè l'é sobrà un léngadjo ségret, avòi lo tén, lo djerc l'a lachà devénts lo patoué dou pocht un sertèn nombro dè mot qui son éntrà a fa part dou prèdjà dè tu li djor.

Comme tu léngadjo particuyé, lo djerc ou nach dou tchandjemèn dè sertèn mot dè la lénga dè tu li djor. Tsé tchandjemèn ou pou vènì en tré manére : en djontèn un noél sans a un mot què non émpia contùn, pè-r-éjimpio pè dire tchét non émpia lo mot sèndic; è pè dire sèndic non émpia lo mot tchét (déformasión dè mot empreuntà dè d'atre léngue sorteut l'allemàn (pè-r-éjimpio lo verbe fressà, mindjà, ou vién dè l'allemàn fressen qu'ou vou di la mima tchouza); créasión dè mot noéi comme péhquia pè dire la tchér.

Li mot dou djerc di tsacolé d'Ayas couèyù tanqu'ora è què non troua devénts lo glossére, i son a peu prè 160 è i sè rèfèrichon a poca arguemèn (pè-r-éjimpio y ét a peu prè 20 mot qui sè rèfèrichon ou mindjà; a peu prè 20 a la faméya; 15 a y otorétà; a peu prè 15 i béhte; 4 i vehtì; 7 ou cors di djen; 30 non, 20 ajétif, a peu prè 25 verbe què i règardon d'arguemèn déférèn).

Dè tsi 160 mot, euna chechanténa non y émpia uncò ora :

  • âhpie, grifie (man)
  • alà chloffen (alà dromì)
  • artèi (pie)
  • bartavellà (prèdjà)
  • bégarrura (firma)
  • bergole, bergolin-e (tarteuffie)
  • berlande (finantse)
  • beureuquià (avéità)
  • bèyo (capél)
  • biéc (pais)
  • bîlla-se (leuchtra-se)
  • boque, cordâts (carabigné)
  • broûèda (sèroù)
  • broûèdo (frare)
  • chanouène (portchet)
  • chéréhc, chéréhca (pouer/pouèra)
  • cherra (mare)
  • cherro (pare)
  • chort (fiachc)
  • chouarts, chouartsa (pouer/pouèra)
  • cranc, cranca (malado/a)
  • croc (djenoi)
  • ehterbì (amatsà)
  • enterbà (comprénde)
  • eutchà (tchantà)
  • faffo (prére)
  • ferra-se (maria-se)
  • fiola (piomp)
  • foucho (pioi)
  • fressà (mindjà)
  • gouassa (éva)
  • greuffe (oùèi)
  • griva (vatcha)
  • gueutcho, gueutcha (bel/bèla)
  • guéye (tchambe)
  • lèchù, pèi (café)
  • lonts, onts (tchun)
  • messer (coutél)
  • moléna, bronzà (pagà)
  • mouro dè corna (djèléna)
  • narre (fól)
  • nifie, breuf (ren)
  • ortole, tselle (tzoque)
  • péc (avare)
  • péhquia (tchér)
  • piôtso (lìet)
  • pontouà, tchôbia (sotcha)
  • pontù, tchôbio (sotcho)
  • qui (vin)
  • remioù (travayeur, rèséguìn)
  • reumura (travai)
  • rôbio (foùec)
  • sèndic (tchét)
  • tafià (mindjà)
  • tâhca, tâhque, tâhcón (piémontés)
  • tchét (sèndic)
  • trincà (bére)
  • vanà (confessà)

Y ét uncò euna iéjéna d'echprèsión en djerc qui comprendon dou tré mot dè tsi que non troua devénts lo glossère.

  • Lo pontù què l'ét so l'arquìn, l'echprésión l'é compozà dou mot en djerc «pontù» è d'atre mot dou prèdjà d'Ayas dè tu li djor è non l'émpia un co què non prèdja d'euna djen séntsa què a sè n'adonéi. Non pou émpià tsétta echprésión uncò en euna manéra pieu complécà comme «Borota peura, tanta lo pontù so l'arquìn l'enterba nifie, breuf» adressà a euna djen pè l'envétà a «prèdjà déjénà viù què l'endividù prézèn ou comprèn ren». La fraze l'é compozà dè mot è d'echprèsión en djerc: borotà (prèdjà), pontù so l'arquìn (l'endividù prézèn), enterbà nifie, breuf (comprénde rèn);
  • Borotà erts: qu'ou vou dire «prèdjà boubén ou trop» è «enterbà nifie, breuf» «comprénde rèn». Totte dove y echprèsión i son compozà dè mot pré dou djerc;
  • Alà a l'erbadjo dè l'anta Mayanna : en djerc ou vou dire « alà copà dè bohc d'echfros »;
  • Passà lo rouâts pè î a la Leuna: ou vou dire «passà la rouja pè alà en Chouisse». Entó li mot «Leuna» è «rouâts» li tsacolé i volavon dire «la Chouisse» è «la rouja».
  • Bîlla la bucha què lo pontù l'è so l'arquìn: non l'émpia pè dire a cahcùn dè catchà arie a euna djen què l'é prézèn ou què l'é la què l'arruva. L'é compozà dè douì mot pré dou djerc: bîllà (catchà) è pontù (l'endividù prézèn) è d'un mot dou patoué què l'a pré un sans particuyé: bucha (arie).
    Pontù ou vou co dire sotcho.
  • Ménà fâch : en djerc ou vou dire fa l'ehpión; en patoué y ehpión i s'émpion pè ménà fâch (pè ménà fâch entó l'ano non émpiéi douch bahtón afondjà devénts lo fén pè ténì la tchardja en calibro : y ehpión).

Sèlón y echteuye dè H. Nabert dou 1907, a tsèle époque y éra uncò a peu prè 150 mot d'orijine allemande émpià devén lo patoué d'Ayas. Dè tsi mot la maoù part i son dou djerc di tsacolé.

Ma, pendàn li derrére recherche, qui son ichtà féite en démandèn tsé è la i djen, sertèn dè tsi mot i son pamai ichtà troà, comme pè-r-éjimpio chelossa (dè l'allemàn Schlüssel = quià), bringa (dè l'allemàn bringen = portà), ferkofa (dè l'allemàn verkaufen = vénde).

Eun éjimpio dou djerc non lo troua devénts un cointo, bén querious, Euna rèmohtrantsa queca trop saven prés dè Euna pegnà dè cointo forà dè Odon-Evalde Obert. L'é lo cointo dè tré frare abé, què y alavon su è Vahcotcha, montagna damón Antagnó dou cohté dè Mandroù. Y an sentì dè mezécca è viù què y aón manca dè sè rèfià i sè son arrehtà en euna cantin-a dou veladjo. Belle sè y aón pa la sottan-a, eun ommo ou y a rècognèchù, ou s'ét aprotchà, en iè dejèn en djerc latìn, què gnunc osa pochù comprénde « Bilaverom d'ici, fafis ! Non trepaveron cum gaiettorum ». Y abé, qui cognichavon bén séa lo latìn què lo djerc, y an saleà è i sè son modà.

L'echprèsión, què a sè compouza di mot en djerc « bîllà »  (leuchtra-se), « faffo » (prére), « trèpà » (dantsà) è « gayette » (boùèbe), a sè tradeui a la lettra comme « leuchtré-vó dè tsé, prére ! Dantsé pa avoi li boùèbe ».

Bibliografia

  • Cesare Poma, Il dialetto di Ayas, G. Candeletti, Torino, 1884.
  • AA.VV., Ayas: storia, usi, costumi e tradizioni della valle, con fotografie di Gianfranco Bini, Società guide Champoluc, vol 1-2, Ayas, 1968.
  • Sandrino Béchaz, Saggio lessicale sulla parlata di Ayas, Università di Torino, 1969, pp. 441-446.
  • Sandrino Béchaz, I Walser di Ayas, in "Notiziario del Monterosaski", n. 2, Brusson, 1982, pp. 26-29.
  • Odon-Evald Obert, Euna pegnà dè cointo forà, Tipografia Valdostana, Aosta, 1994.
  • Saverio Favre, Luigi Capra, Giuseppe Scaglio, I sabotier d'Ayas. Mestiere tradizionale di una comunità valdostana, Priuli & Verlucca ed., Ivrea, 1995
  • Gabriella e Gian Piero Morchio, Teutsch Aiatzer-Thal: la presenza walser ad Ayas, Genova, 1999.