Tsertsa

Dichonéo

Contenù di site

Multimédià

Teste eun patoué

Documàn

djor

deun lo Dichonéo di patoué francoprovansal de la quemeun-a de Bretsón

n m
Quemeun-a: Bretsón
Sourse 1: Roberta Sommese Esposito
Catégorì: Lo ten > La divijón di ten
Fra
jour
(n m )
Ita
giorno
(n m )

djor seng

Ézeumplo: aténde eun atro djor
Fra
attendre un autre jour
Ita
aspettare un altro giorno

djor pl

Ézeumplo: le djor
Fra
les jours
Ita
i giorni

Teste

A couénta di sét tchevrèi

... Un djor a tchivra a désida d’alé tchertché dé medjé vents ou bo ma, dévàn qué modé-se, a racomanda i ché piquiot : « Ivreu pa peu a ...

Lli tot

A féra dé Sent Ors

... Pé douch djor, én pién ivér, bon ou gramo tén, dé meulle é dé meulle djen s’émouélon pé le tchumìn d’Ohta pé aité é, dé co, atchété le pr ...

Lli tot

Vertà ou lédjénda ?

... Ou sé troa fran ou cu da montagna dé Comagne é ou djor dé ouèi non vi mae dé gro bèrio é dé piante. ...

Lli tot

A vatcha a mità

... Un djor Piérino propoza : « Diquèi té nen di-te s’i beuttén énsémbio le nohtre sot é tchetén eunna vatcha ? ». ...

Lli tot

L'ouya é o réarot

... drola fermantsa éntré l’ouya é o réarot : « Véén un co quieui l’é-té pi bon dé volé pi én at pé o tsi ? », ou l’a campà la un djor o réarot. ...

Lli tot

L’aràgn dé Pellisson

... Un djor Pellisson dit o garde da prijón : « I sèi pa solet vents a mià tchambra… i sén én douch ! ». ...

Lli tot

D’an pién dé macolle…

... Suramèn o 2020, pé dé rajón qué bén cognichén, pout ése vu comme eun an pién dé macolle, ma vents l’ichtouére son pa ichtà rére y épidémie é, comme ou djor dé ouèi, y otorité i l’an trebelà a troé dé solutsión. ...

Lli tot

D’an pién dé macolle…

... Suramèn o 2020, pé dé rajón qué bén cognichén, pout ése vu comme eun an pién dé macolle, ma vents l’ichtouére son pa ichtà rére y épidémie é, comme ou djor dé ouèi, y otorité i l’an trebelà a troé dé solutsión. ...

Lli tot

O portchignón é o rat

... Un bé djor, o portchignón ou l’at aroà avó eun amich…. ...

Lli tot

Le boudére

... L’acohtuma, non fèi féhta pé tsou sént o 29 dé jouén é tsou djor la y é a traditsión dé fére dé grouse boudére. ...

Lli tot

O djal é o mochet

... Un djor, éntramèn qué o djal ou ira én trén dé charvetsé vià pé o fumì pé tchertché dé ver, o mochet ou sé di : « Aita aita o miò b ...

Lli tot

Ichté én montagna

... Le mite non aidon pa macque a cogniche comèn non bahtichae, quin matériél non impiae, ma finque comèn vichcae a fameuya sélòn l’echtreutteurra é l’organizatsión di tchambre é di caro ; comèn yiron tserdù le pocht pé bahtì sélòn le dandjì naterél ou le travai a fére ; quin travai non féjae touì le djor sélòn a mobeuya é le mouébio ; quin yiron le gout di djen sélòn le décoratsión… O mémo mite, l’asohtae le djen é le béh ...

Lli tot

L’ors é o piquió berdjì

... Un djor, en tramèn qu’ou y ira la, ou l’a vu un gro ors : « O bo l’é o miò mite é le quiè béhte l’an pa ren a fére tsé », ou di l’o ...

Lli tot