Va i contenù preunsipal
Va i fon de la padze
Réjón otonoma Val d'Ousta
Patoué
Français
Italiano
Patoué
Lo site di Francoprovansal
eun Val d'Ousta
Clloure
Francoprovansal
Lo francoprovensal
Pasó, prézàn, futur
Atlas di patoué valdotèn
Lo dzargo
Bibliografia
Le conte de patoisvda
Queulteura
Idantitó queulterella
La Fisella
La Fèira de Sent-Oo
Litérateura é oteur
Léjandéro é littérateura populéra
Mezeucca
Planète
Téatro eun patoué
Toponimo eun Val d'Ousta
Dichonéro
Nen saì de pi
Dichonéo pe quemeun-e
Apprende
Mèinoù
Grafiya
Minicourse Tchatté eun patoué
Grammére
Eizersicho Icoula Populéra de Patoué
Lo patoué i buró
Manuel di bon uzadzo
Eunterféranse, eumpreun, calque
Néolojisme
Fasón de diye
Non de batéì
Trézor de teste
Moutré
Eundicachón jénérale pe le-z-eunségnàn
Eunstremèn didatteucco
Publicachón
Promochón
Sauvegarder, Cultiver, Valoriser
Concoù Cerlogne
Icoula Populéra de Patoué
Bulleteun
Patoué a l'icoula
Fita eunternachonala di patoué
Assosiachón
Atre inisiative
Guetset
Tsertsa
Chédre ioù tsertsì
Pertot
Deun lo dichonéo
Deun le teste eun patoué
Dichonéo
Contenù di site
Multimédià
Teste eun patoué
Documàn
Aqueuille
/
Dichonéro
/
Dichonéo pe quemeun-e
/
Caa
Patoué de Caa
Allì a la lettra
a
Allì a la lettra
b
Allì a la lettra
c
Allì a la lettra
d
Allì a la lettra
e
Allì a la lettra
f
Allì a la lettra
g
Allì a la lettra
h
Allì a la lettra
i
Allì a la lettra
j
Allì a la lettra
k
Allì a la lettra
l
Allì a la lettra
m
Allì a la lettra
n
Allì a la lettra
o
Allì a la lettra
p
Allì a la lettra
q
Allì a la lettra
r
Allì a la lettra
s
Allì a la lettra
t
Allì a la lettra
u
Allì a la lettra
v
Allì a la lettra
w
Allì a la lettra
x
Allì a la lettra
y
Allì a la lettra
z
309 Mot pe la lettra "
F
"
fèichà (fèichì)
v part
Fransé:
bandé (bander)
Italièn:
fasciato (fasciare)
fèichì
v eunf
Fransé:
bander
Italièn:
fasciare
fèichì
v eunf
Fransé:
emmailloter
Italièn:
fasciare
fèijoù
n m
Fransé:
haricot
Italièn:
fagiolo
fèijouleun
n m
Fransé:
haricot vert
Italièn:
fagiolino
feilletta
n f
Fransé:
fillette
Italièn:
ragazzina
feilloù
n m
Fransé:
filleul
Italièn:
figlioccio
feilloula
n f
Fransé:
filleule
Italièn:
figlioccia
féizàn
n m
Fransé:
faisan
Italièn:
fagiano
felì
v eunf
Fransé:
filer
Italièn:
filare
feloù (felì)
v part
Fransé:
filé (filer)
Italièn:
filato (filare)
femalla
n f
Fransé:
femme
Italièn:
donna
femalla
n f
Fransé:
femme
Italièn:
moglie
femalla
n f
Fransé:
dame
Italièn:
signora
femalouille
n f
Fransé:
prostituée
Italièn:
prostituta
femì
v eunf
Fransé:
fumer
Italièn:
fumare
fén
n m
Fransé:
foin
Italièn:
fieno
fénna
n f
Fransé:
femme
Italièn:
moglie
fénna
n f
Fransé:
dame
Italièn:
signora
fénna
n f
Fransé:
femme
Italièn:
donna
fen-oille
n m
Fransé:
fenouil officinal (foeniculum vulgare)
Italièn:
finocchio comune (foeniculum vulgare)
fermentachoùn
n f
Fransé:
fermentation
Italièn:
fermentazione
fermentì
v eunf
Fransé:
fermenter
Italièn:
fermentare
fermentoù (fermentì)
v part
Fransé:
fermenté (fermenter)
Italièn:
fermentato (fermentare)
féroù
n f
Fransé:
grille
Italièn:
grata
férrì
v eunf
Fransé:
ferrer
Italièn:
ferrare
férroù (férrì)
v part
Fransé:
ferré (ferrer)
Italièn:
ferrato (ferrare)
fetchà (fetchì)
v part
Fransé:
fourré (fourrer)
Italièn:
ficcato (ficcare)
fetchì
v eunf
Fransé:
fourrer
Italièn:
ficcare
fetta
n f
Fransé:
tranche
Italièn:
fetta
feue
n m
Fransé:
fer
Italièn:
ferro
feugga
n f
Fransé:
figue
Italièn:
fico
feuille
n f
Fransé:
fille
Italièn:
figlia
feun
n f
Fransé:
fin
Italièn:
fine
feun
n m
Fransé:
fumée
Italièn:
fumo
feun
aj cal
Fransé:
rusé
Italièn:
furbo
feun
aj cal
Fransé:
fin
Italièn:
sottile
feun
aj cal
Fransé:
astucieux
Italièn:
astuto
févrì
n m
Fransé:
février
Italièn:
febbraio
féyàn
n m
Fransé:
berger (de brebis)
Italièn:
pastore (di pecore)
fezì
n m
Fransé:
fusil
Italièn:
fucile
fi
n m
Fransé:
fil
Italièn:
filo
fi
n m
Fransé:
brin
Italièn:
filo
fi
n m
Fransé:
faix
Italièn:
fascio
fi
n m
Fransé:
tranchant
Italièn:
filo, taglio (di lama)
fî
n m
Fransé:
câble
Italièn:
cavo
fî
n m
Fransé:
faire
Italièn:
fare
fi (fi)
v part
Fransé:
fait (faire)
Italièn:
fatto (fare)
fi a man
aj cal
Fransé:
artisanal
Italièn:
artigianale
fî agotì
v eunf
Fransé:
tarir (perdre le lait)
Italièn:
mettere all'asciutta
Padze présédanta
1
Padze
2
3
4
5
6
7
Padze suivanta
Dichonéro
Nen saì de pi
Dichonéo pe quemeun-e
Torna i sondzón de la padze