o cho
deun lo Dichonéo di patoué francoprovansal de la quemeun-a de Bretsón
aj poss III pers - eun possesseur soleto cho m - seng
o cho m - seng
le chè m - pl
le chè m - pl
a cha f - seng
a cha f - seng
le chè f - pl
le chè f - pl
Teste
O djal é o mochet
Mamagràn a l’ae gui djerne é catro poudzìn : un djano, un ros, un maròn, un ner é un bé djal to dé béle pume dé totte lé coulour, qu’oul ae non Quiquiriquì. ... O djal oul ae gagnà, ma oul ae sobrà belle séntsa pume é, teut ehpolayà parì ou sé entchalae gnénca mouhtré-se i djerne - « Lé miè béle pume, i mé créchon pa peu mach… » é, teut mortifià, ou sé vat a catché dérì eunna pianta. ...
Lli totL'ouya é o réarot
Tsétta a l’é a couénta dé a drola fermantsa éntré l’ouya é o réarot : « Véén un co quieui l’é-té pi bon dé volé pi én at pé o tsi ? », ou l’a ca ... Teu sebeut l’ouya a l’a gnénca préhtà fèi a tchoza, ma pé levré, totchà so l’orgouèi, a l’at asettà. ...
Lli totA couénta di sét tchevrèi
Ou y ira un co eunna tchivra qu’a l’ae sét tchevrèi. ... A fortsa d’énténde o cho non, pé levré o pu piquiot ou sort da pendule é ou couénta tsen que oul a capità. ...
Lli totL’aràgn dé Pellisson
Ou y ira un co ven pé eunna prijón da Franse un prijonié qu’ou l’ae non Pellisson. ... Belle s’ou y ira émbouettà i l’aon lacha-ie vardé o cho violìn. ...
Lli tot