Va i contenù preunsipal
Va i fon de la padze
Réjón otonoma Val d'Ousta
Patoué
Français
Italiano
Patoué
Lo site di Francoprovansal
eun Val d'Ousta
Clloure
Francoprovansal
Lo francoprovensal
Pasó, prézàn, futur
Atlas di patoué valdotèn
Lo dzargo
Bibliografia
Le conte de patoisvda
Queulteura
Idantitó queulterella
La Fisella
La Fèira de Sent-Oo
Litérateura é oteur
Léjandéro é littérateura populéra
Mezeucca
Planète
Téatro eun patoué
Toponimo eun Val d'Ousta
Dichonéro
Nen saì de pi
Dichonéo pe quemeun-e
Apprende
Mèinoù
Grafiya
Minicourse Tchatté eun patoué
Grammére
Eizersicho Icoula Populéra de Patoué
Lo patoué i buró
Manuel di bon uzadzo
Eunterféranse, eumpreun, calque
Néolojisme
Fasón de diye
Non de batéì
Trézor de teste
Moutré
Eundicachón jénérale pe le-z-eunségnàn
Eunstremèn didatteucco
Publicachón
Promochón
Sauvegarder, Cultiver, Valoriser
Concoù Cerlogne
Icoula Populéra de Patoué
Bulleteun
Patoué a l'icoula
Fita eunternachonala di patoué
Assosiachón
Atre inisiative
Guetset
Tsertsa
Chédre ioù tsertsì
Pertot
Deun lo dichonéo
Deun le teste eun patoué
Dichonéo
Contenù di site
Multimédià
Teste eun patoué
Documàn
Aqueuille
/
Dichonéro
/
Dichonéo pe quemeun-e
/
Le-z-Amaveulle
Patoué de Le-z-Amaveulle
Allì a la lettra
a
Allì a la lettra
b
Allì a la lettra
c
Allì a la lettra
d
Allì a la lettra
e
Allì a la lettra
f
Allì a la lettra
g
Allì a la lettra
h
Allì a la lettra
i
Allì a la lettra
j
Allì a la lettra
k
Allì a la lettra
l
Allì a la lettra
m
Allì a la lettra
n
Allì a la lettra
o
Allì a la lettra
p
Allì a la lettra
q
Allì a la lettra
r
Allì a la lettra
s
Allì a la lettra
t
Allì a la lettra
u
Allì a la lettra
v
Allì a la lettra
w
Allì a la lettra
x
Allì a la lettra
y
Allì a la lettra
z
480 Mot pe la lettra "
P
"
pot
n m
Fransé:
lèvre
Italièn:
labbro
pot
n m
Fransé:
moue
Italièn:
broncio
potablo
aj cal
Fransé:
acceptable
Italièn:
accettabile
potchaqué
v eunf
Fransé:
salir
Italièn:
sbrodolare
poteun
n m
Fransé:
baiser
Italièn:
bacio
potse
n f
Fransé:
louche
Italièn:
mestolo
potse perchà
n f
Fransé:
écumoire
Italièn:
schiumarola
pou
n m
Fransé:
coq
Italièn:
gallo
pou se fiye
adv d'affirmachòn, negachòn, douta
Fransé:
peut-être
Italièn:
forse
pouchà (pouché)
v part
Fransé:
grandi (grandir)
Italièn:
cresciuto (crescere)
pouchà (pouché)
v part
Fransé:
poussé (pousser)
Italièn:
spinto (spingere)
pouché
v eunf
Fransé:
pousser
Italièn:
spingere
pouché
v eunf
Fransé:
grandir
Italièn:
crescere
pouché
v eunf
Fransé:
bousculer
Italièn:
spintonare
poudra
n f
Fransé:
explosif
Italièn:
esplosivo
poudzo
n m
Fransé:
pouce (doigt)
Italièn:
pollice
poué
v eunf
Fransé:
tailler
Italièn:
potare
pouè (poué)
v part
Fransé:
taillé (tailler)
Italièn:
potato (potare)
pouèizón
n f
Fransé:
poison
Italièn:
veleno
pouer
aj cal
Fransé:
sale
Italièn:
sporco
pouer
n f
Fransé:
saleté
Italièn:
sporcizia
pouetta
n f
Fransé:
poupée
Italièn:
bambola
poueun
n m
Fransé:
poing
Italièn:
pugno
poueun
n m
Fransé:
point
Italièn:
punto
poueundre
v eunf
Fransé:
piquer
Italièn:
pungere
poueunsón
n m
Fransé:
poinçon
Italièn:
punteruolo
poueuntché
v eunf
Fransé:
embrocher
Italièn:
infilzare
poueunte
n f
Fransé:
sommet
Italièn:
cima
poueunte
n f
Fransé:
élancement
Italièn:
fitta
poueunte
n f
Fransé:
clou
Italièn:
chiodo
poueunte
n f
Fransé:
pointe
Italièn:
punta
poueunteua
n f
Fransé:
piqûre
Italièn:
puntura
pouézón
Viéye n f
Fransé:
poison
Italièn:
veleno
pougnà
n f
Fransé:
poignée
Italièn:
manciata
pougnitta
n f
Fransé:
poignée
Italièn:
manciata
pouijé
v eunf
Fransé:
puiser
Italièn:
scodellare
pouis
n m
Fransé:
puits
Italièn:
pozzo
pouiye
n f
Fransé:
peur
Italièn:
paura
pouiye moustre
n f
Fransé:
terreur
Italièn:
terrore
poulico
n m
Fransé:
coq
Italièn:
gallo
poulidé
v eunf
Fransé:
nettoyer
Italièn:
pulire
poulidó (poulidé)
v part
Fransé:
nettoyé (nettoyer)
Italièn:
pulito (pulire)
poulisia
n f
Fransé:
nettoyage
Italièn:
pulizia
poumì
n m
Fransé:
pommier
Italièn:
melo
pouo
aj cal
Fransé:
pauvre
Italièn:
povero
pourpa
n f
Fransé:
pulpe
Italièn:
polpa
pourta
n f
Fransé:
porte
Italièn:
porta
pourtamantì
n m
Fransé:
portemanteau
Italièn:
attaccapanni
pourtàn
adv modal
Fransé:
pourtant
Italièn:
eppure
pourté
v eunf
Fransé:
porter
Italièn:
portare
Padze présédanta
4
5
6
7
Padze
8
9
10
Padze suivanta
Dichonéro
Nen saì de pi
Dichonéo pe quemeun-e
Torna i sondzón de la padze