Tsertsa

Dichonéo

Contenù di site

Multimédià

Teste eun patoué

Documàn

at

deun lo Dichonéo di patoué francoprovansal de la quemeun-a de Bretsón

aj cal
Quemeun-a: Bretsón
Sourse 1: Roberta Sommese Esposito
Fra
haut
(aj cal )
Ita
alto
(aj cal )

at m - seng

Ézeumplo: at
Fra
le trottoir est trop haut
Ita
il marciapiede è troppo alto

at m - pl

Ézeumplo: at
Fra
les trottoirs sont trop hauts
Ita
i marciapiedi sono troppo alti

ata f - seng

Ézeumplo: ata
Fra
la palissade n'est pas assez haute
Ita
la staccionata non è abbastanza alta

ate f - pl

Ézeumplo: ate
Fra
les palissades ne sont pas assez hautes
Ita
le staccionate non sono abbastanza alte

Teste

O portchignón é o rat

... ! Un co d’amich dé fameuya i l’aon donà a mià mamma un portchignón… Lo poro, ou y ira teu solet ! A tsou tén la, nous atre i l’ichtaon ven l’ehtabio comme totte le fameuye dé pér écquie é o portchignón sé permonae tranquille outtre é intsà. ...

Lli tot

O djal é o mochet

Mamagràn a l’ae gui djerne é catro poudzìn : un djano, un ros, un maròn, un ner é un bé djal to dé béle pume dé totte lé coulour, qu’oul ae non Quiquiriquì. ...

Lli tot

D’an pién dé macolle…

Non dit soén d’eunna djen qu’a l’at eunna santé fébia, é qu’a sé piègn contùn, qu’a l’é piéna dé macolle. ...

Lli tot

D’an pién dé macolle…

Non dit soén d’eunna djen qu’a l’at eunna santé fébia, é qu’a sé piègn contùn, qu’a l’é piéna dé macolle. ...

Lli tot

A montagna é le chè non

Outor dou Mon-Bianc, o mot montagna, qu’ou l’arua dou latìn MONS, l’at én patoué un sans pitouch diférèn dé tsou qu’ou l’at o mémo mot én Fransé ou én Tayàn. ...

Lli tot

L'ouya é o réarot

Tsétta a l’é a couénta dé a drola fermantsa éntré l’ouya é o réarot : « Véén un co quieui l’é-té pi bon dé volé pi én at pé o tsi ? », ou l’a campà la un djor o réarot. ...

Lli tot

Le boudére

... Fèi part di pratécque é di rite, dé co nachù dévan qué l’ouse aroà o Cristianisme, qu’i l’énvionon touì y an o 23 dé jouén é luvron o 29, corr ...

Lli tot

A féra dé Sent Ors

... Pé douch djor, én pién ivér, bon ou gramo tén, dé meulle é dé meulle djen s’émouélon pé le tchumìn d’Ohta pé aité é, dé co, atchété le prodouì dé y artidjàn valdouchtàn. ...

Lli tot

A couénta di sét tchevrèi

... Un djor a tchivra a désida d’alé tchertché dé medjé vents ou bo ma, dévàn qué modé-se, a racomanda i ché piquiot : « Ivreu pa peu a porta a gnun, tsé outor ou y é un lu gramo qu’oul atèn pa d’atro qué vo redjé ». ...

Lli tot

L’aràgn dé Pellisson

... L’aràgn, comme d’acohtuma, déchèn dé l’aragnà é ou sé vat a pozé so l’arquet dé Pellisson. ...

Lli tot

Vertà ou lédjénda ?

... Un djor o Bon Guieu, pé ehproé o bon cour dé tsi djen, l’a vénì so a Tèra vehtì comme un poro é l’a péccà a touì le mite dou veladjo, én démandèn arie a médjé é un pocht pé dormì, ma gnun ou l’at aida-lo. ...

Lli tot