Va i contenù preunsipal
Va i fon de la padze
Réjón otonoma Val d'Ousta
Patoué
Français
Italiano
Patoué
Lo site di Francoprovansal
eun Val d'Ousta
Clloure
Francoprovansal
Lo francoprovensal
Pasó, prézàn, futur
Atlas di patoué valdotèn
Lo dzargo
Bibliografia
Le conte de patoisvda
Queulteura
Idantitó queulterella
La Fisella
La Fèira de Sent-Oo
Litérateura é oteur
Léjandéro é littérateura populéra
Mezeucca
Planète
Téatro eun patoué
Toponimo eun Val d'Ousta
Dichonéro
Nen saì de pi
Dichonéo pe quemeun-e
Apprende
Mèinoù
Grafiya
Minicourse Tchatté eun patoué
Grammére
Eizersicho Icoula Populéra de Patoué
Lo patoué i buró
Manuel di bon uzadzo
Eunterféranse, eumpreun, calque
Néolojisme
Fasón de diye
Non de batéì
Trézor de teste
Moutré
Eundicachón jénérale pe le-z-eunségnàn
Eunstremèn didatteucco
Publicachón
Promochón
Sauvegarder, Cultiver, Valoriser
Concoù Cerlogne
Icoula Populéra de Patoué
Bulleteun
Patoué a l'icoula
Fita eunternachonala di patoué
Assosiachón
Atre inisiative
Guetset
Tsertsa
Chédre ioù tsertsì
Pertot
Deun lo dichonéo
Deun le teste eun patoué
Dichonéo
Contenù di site
Multimédià
Teste eun patoué
Documàn
Aqueuille
/
Dichonéro
/
Dichonéo pe quemeun-e
/
Creméyeui
Patoué de Creméyeui
Allì a la lettra
a
Allì a la lettra
b
Allì a la lettra
c
Allì a la lettra
d
Allì a la lettra
e
Allì a la lettra
f
Allì a la lettra
g
Allì a la lettra
h
Allì a la lettra
i
Allì a la lettra
j
Allì a la lettra
k
Allì a la lettra
l
Allì a la lettra
m
Allì a la lettra
n
Allì a la lettra
o
Allì a la lettra
p
Allì a la lettra
q
Allì a la lettra
r
Allì a la lettra
s
Allì a la lettra
t
Allì a la lettra
u
Allì a la lettra
v
Allì a la lettra
w
Allì a la lettra
x
Allì a la lettra
y
Allì a la lettra
z
106 Mot pe la lettra "
B
"
biscouì
n m
Fransé:
biscuit
Italièn:
biscotto
bisicletta
n f
Fransé:
vélo
Italièn:
bicicletta
bitché
n m
Fransé:
boucher
Italièn:
macellaio
bitsirì
n f
Fransé:
boucherie
Italièn:
macelleria
biù (bèire)
v part
Fransé:
bu (boire)
Italièn:
bevuto (bere)
bla
n m
Fransé:
seigle
Italièn:
segale
blan
aj cal
Fransé:
blanc
Italièn:
bianco
blantsetta
La Saxe n f
Fransé:
fétuque du Valais (festuca valesiaca)
Italièn:
festuca del vallese (festuca valesiaca)
blette
aj cal
Fransé:
mouillé
Italièn:
bagnato
blittì
v eunf
Fransé:
mouiller
Italièn:
bagnare
blittì (blittì)
v part
Fransé:
mouillé (mouiller)
Italièn:
bagnato (bagnare)
bo
n m
Fransé:
bord
Italièn:
bordo
bo
n m
Fransé:
bourg
Italièn:
borgo
bocà
n m
Fransé:
cruche
Italièn:
caraffa
bodén
n m
Fransé:
boudin
Italièn:
sanguinaccio
bofisse
n m
Fransé:
beau-fils (gendre)
Italièn:
genero
bofrére
n m
Fransé:
beau-frère
Italièn:
cognato
bohe
n f
Fransé:
tonneau
Italièn:
botte
boloffa
La Saxe n f
Fransé:
aubépine à un style (crataegus monogyna)
Italièn:
biancospino (crataegus monogyna)
bolosé
La Saxe n m
Fransé:
prunellier (prunus spinosa)
Italièn:
prugnolo (prunus spinosa)
bómbola
n f
Fransé:
bouteille
Italièn:
bombola
bon
aj cal
Fransé:
bon
Italièn:
buono
bonnè
n m
Fransé:
bonheur
Italièn:
felicità
boou
n m
Fransé:
bois
Italièn:
legno
bopére
n m
Fransé:
beau-père
Italièn:
suocero
boquiéhèn
n m
Fransé:
bouquetin
Italièn:
stambecco
borioulla
n f
Fransé:
toupie
Italièn:
trottola
borna
n f
Fransé:
trou
Italièn:
buco
bosquié
n m
Fransé:
bouquet
Italièn:
mazzo
botchón
n m
Fransé:
bouchon
Italièn:
tappo (turacciolo)
botèille
n f
Fransé:
bouteille
Italièn:
bottiglia
botse
n f
Fransé:
bouche
Italièn:
bocca
botta
n f
Fransé:
chaussure
Italièn:
scarpa
botte
n m
Fransé:
crapaud
Italièn:
rospo
bou
n m
Fransé:
taureau
Italièn:
toro
bou
n m
Fransé:
bœuf
Italièn:
bue
boua
n f
Fransé:
pomme de pin
Italièn:
pigna
boudjà (boudjé)
v part
Fransé:
bougé (bouger)
Italièn:
mosso (muovere)
boudjé
v eunf
Fransé:
bouger
Italièn:
muovere
bouihe
n f
Fransé:
boîte
Italièn:
scatola
bouihe di lèiro
n f
Fransé:
cartable
Italièn:
cartella
bouiille
n m
Fransé:
fontaine
Italièn:
fontana
bouiille
n m
Fransé:
lavoir
Italièn:
lavatoio
bouillón
n m
Fransé:
bouillon
Italièn:
brodo
boulì
n m
Fransé:
champignon
Italièn:
fungo
boulle
n m
Fransé:
timbre
Italièn:
bollo
boutinna
n f
Fransé:
botte
Italièn:
stivale
boutinna
n f
Fransé:
botte de pluie
Italièn:
stivale
brantse
n f
Fransé:
branche
Italièn:
ramo
bré
n m
Fransé:
bras
Italièn:
braccio
Padze présédanta
1
Padze
2
3
Padze suivanta
Dichonéro
Nen saì de pi
Dichonéo pe quemeun-e
Torna i sondzón de la padze