Cette section est destinée à accueillir tous les documents écrits, publiés ou inédits, dont la graphie a été revue par le Guichet linguistique au fil de son activité. Chaque document doit être accompagné de son texte original et, à terme, de son enregistrement sonore. Le tri des textes peut être effectué par commune ou par genre (contes pour enfants, ethnologie, narration etc.). Une recherche ciblée par mot est également disponible.
Trésor de textes
104 résultats pour le mot ""
La fée du lac
Dans le vallon de Prêz, à Fontainemore, on peut observer les traces d’un ancien lac. Les vieillards racontent, pour l’avoir entendu dire, que il y a bien longtemps sur les bords du lac vivait une fée qui s’abritait dans une grotte (une barme). Elle entretenait ...
La fé dou lai
Dindèn lo valón dé Prêz, a Fontramoura, noun po co vére ou djor dé ouèi li rechte dé un vièi lai. Li vièi i contaon qué un co su lo bor dou lai, y ire eunna fé qué sé catchae dezeut na barma. La fé vardae l’éva dou lai, vardae bon frè lo bo outor é donae ...
A faya dou lé
S’in Va n Pré , a Fontramora, in po vé euncora é trasse d’un lé. É viél cuntavon qu’uncoliéra in riva de se lé vivava na faya, inté na barma. Ella vardava l’éva frécha é a fazava prouspérè a campagna tout intor. De co, é berjé a sentissavon chantai ma ...
La fête patronale
Aujourd’hui c’est le jour du patron. Aujourd’hui c’est un jour de fête. La chapelle est toute fleurie Et la clochette sonne gaie au vent. Dans la salle d’en bas les jeunes femmes préparent le déjeuner. Tout le monde s’entraide, Qui dresse la table, ...
Lo patròn
Ouèi y é lo dzor dou patròn. Ouèi y ét in dzor dé féhta. La tsapéla y é tota fioyaye é la quiotsetta son-e contenta ou ven. Dzu ou péyo lé feméle pieu dzovenne prehton dénì. Touit sé doun-on na man, qui prehte lé tabie, qui porte lo vén é l’éve,… y ...
La Foire de saint Ours
C’est sans doute la plus grande fête et manifestation valdôtaine. Pendant deux jours, en plein hiver, beau temps ou mauvais temps, des milliers et de milliers de visiteurs s’entassent dans les rues d’Aoste pour admirer et, éventuellement, acheter les produits ...
La Fèira de Sent Or
L’è fran la pi dzenta fita é la pi grousa manifestachón de la Val d’Ousta. Pe dou dzor, eun plen ivir, que fache bon ou croué ten, de meulle é de meulle dzi veugnon s’amouélé deun le rue de Veulla pe avétché, é magâ fenque atseté, le dzente bague que le-z-artizàn ...
A féra dé Sent Ors
L’é séntsa doutta a pi grousa féhta da Val d’Ohta. Pé douch djor, én pién ivér, bon ou gramo tén, dé meulle é dé meulle djen s’émouélon pé le tchumìn d’Ohta pé aité é, dé co, atchété le prodouì dé y artidjàn valdouchtàn. Én tsi douch djor, mehquià i diférénte ...
La Féra de Sent Ô
L’è sensa doutte la pi grosa féta é manifestachón valdoutéina. Pe do dzô, en pièn ivé, que fazeusse pouéi bon ou gramou tens, de mille é de mille pèasonne léichon leuo péì é se rémachon touit pe le reuye d’Outa iò l’a pouéi én gren fobì de mondou que se ...
La Féira de Chent Or
L’é sensa doute la pi balla féissa é manifestachón valdoténa. Pe dou zor, en plen iveur, bon ten ou croué ten, de meulle é meulle zéi ch’enmouellon den le ruye d’Oousra pe reustéi ensantà a y avetchì, é carque coou assetéi, le zen travèi fatte di-j-artijàn ...
La fèya dè Sent Ors
Seutta fèya y è, pè dabón, la féta é la manifestachón la pleu emportanta dè la Val d’Ousta. En plen ivier, què i fiisse bon té ou croué té, pè do dzor dè fila, dè melle è melle person-e chè boron pè lè reuve dè la veulla pè possèi amirà, è magà co atsetà, ...
La grenouille Vert d’eau
Tout près de la ferme de l’oncle Germain, il y avait un joli petit lac où les vaches, au pâturage, allaient s’abreuver. Dans ce lac vivaient de belles truites et une nombreuse famille de grenouilles. La cadette, Vert d’eau, n’aimait pas le bœuf qui, chaque ...
La renoille Verdin-a
Protso di mayèn de l’onclle Djémeun n’ayè eun dzen petchoù laque ioù le vatse eun tsan s’abéavon. Lo laque l’iye pa tan grou é lèi vequeussavon de dzente trouite é eunna grousa fameuille de renoille. La pi pégna de la fameuille, Verdin-a, possave pa cllérié ...
La housse du mulet
Il était une fois une famille qui vivait dans une petite maison au bout du village. Comme la plupart des familles d’antan, il s’agissait d’une famille nombreuse. Trop nombreuse, par rapport au peu de terrain qu’elle cultivait : quatre prés sur des pentes ...
La querta di melè
Ll’î eun cou an fameuille que viquichè dedeun an pitchouda mèizòn i caro di veladzo. Comme la pi grousa partiya di fameuille d'eun cou, l'î an fameuille nombreuza. Tro nombreuza, pe rapor i pocca bièn que traillô : cattro pro su pe le greuppe é coutche ...
La main de fer
La vie s’écoulait lentement dans nos villages de montagne, marquée par le dur travail de l'homme, par les moments de joie et de douleur, et par le rythme perpétuel des saisons. C’était l’an du Seigneur 1637 et la paroisse d’Introd, décimée par la « grande ...

La man de fia
La viya pasô todzèn dedeun nouhe veladzo de montagne, ritméye di deur traille di-z-ommo, di moumàn de jouà é de douleur, é di sicle éternel di sèizòn. L’î l’an di Sègneur 1637, la parotse d’Euntroù, ravadjéye de la pesta que l’ayè atraésó to lo Duché, ...
La montagne et ses noms
Dans les vallées autour du Mont-Blanc, de part et d’autre des Alpes, le mot montagne recèle en patois un sens principal qui s’écarte de celui du même mot en italien ou en français, dérivé du latin MONS, et plus précisément du latin populaire MONTANEA. ...
A montagna é le chè non
Outor dou Mon-Bianc, o mot montagna, qu’ou l’arua dou latìn MONS, l’at én patoué un sans pitouch diférèn dé tsou qu’ou l’at o mémo mot én Fransé ou én Tayàn. Pé un Valdouchtàn, qu’ou l’a vichcù ou méntén di béhte, é l’é o cas da maopart di patouézàn qu’i ...
La tarte de Pâques
Ce qu’il faut se procurer Cueillez les herbes suivantes : « erbacroué », silène enflé, salsifis des prés, orties, sarriette commune, feuilles de primevères, houblon, pissenlit (un petit peu car il est amer) En plus, vous pouvez encore ajouter : scabieuse, ...
La torta dé Pahque
Hen qué ié vat Couedde en pocca dé totte lé calité d’erbe di pra : erbacroué, grezeyón, erba boc, orquié, pariette, foye di Pahque, lavortén, sicoria (pocca perqué y et amaa). en pieu sé pouyon euncó djouenté : zoèye di lévre, sarve servadze, foye ...
La vache partagée
Il était une fois deux frères, Pierino et Maurice, qui habitaient le même village, dans deux maisons proches l'une de l'autre. Un jour Pierino propose : « Qu’en penses-tu si on rassemblait nos épargnes et que l’on achetait une vache ? ». Maurice accepte ...
La vatse a mèitchà
N’aye eun cou dou frée, Piérinno é Morisse, que restavon pe lo mémo veladzo, dedeun dove mèizón, eunna protso de l’atra. Eun dzor Piérinno propoze : « Que nen di-teu se beuttissan eunsémblo le noutre-z-économie é atsetissan an vatse ? ». Morisse asette ...
La vatse a métchà
Y ave én queu do frae, Piérino é Morise, qu’ittévon ou mémo veladzo, dedeun do métcho én protcho dé l'otro. Én dzor Piérino propeuze : « Qué te nen di si no betissan énsembio lé seu é n’atsétissan eunna vatse ? ». Morise asette é lo dzor apré i parton ...
La vatse a mèitì
Eun cou n’ayè dou frê, Piérinno é Mouyitcho, que restaon pe lo mimo veladzo, deun doe mèizoùn eunna protso a l’atra. Eun dzor Piérinno propouze : « Que nén di-teu se beuttissan eunsémblo noutre sou é atsetissan an vatse ? ». Mouyitcho assette é lo dzor ...
La vatse partadjaye
In co sivon do frée, Piérino é Mourise, qué ihtavon ent’ou mémo veladzo, dedeun do mitte eun aper dé l’atro. In dzor Piérino y a deut a Mourise : « Henque né dih teu sé betasèn ensembio lé nouhtre sot qué n’en betà a coté pé atsété na vatse ? ». Mourise ...
La vatse a métchà
N’ayé eun cou dou frée, Piérinno é Morise, que reustoon i mimo veladzo, deun dâ méizoùn, eunna protso de l’otra. Eun dzoo Piérinno propouze : « Que te nen di se beuttisson eunsemblo noutre sou pe atseté an vatse ? ». Morise assette é lo dzoo aprì parton ...
La vatse a métchà
Lèi n’ayè eun cou dou frée, Piérinno é Moris, que reustoon i mimo veladzo é l’ion vezeun de méizón. Eun dzoo Piérinno propouze : « Diquè neun pense-heu de partadjé no-z-économie é d’atseté eunsemblo an vatse ? ». Moris l’è d’acoo é lo dzoo aprì se beutton ...
La vatcha a méità
Y éra un co douì frare, Pierrìn è Morich, què y ichtavon ou mémo veladjo, protche l’un dè l’atro. Un djor Pierrìn ou propouza : « Què te nen deut sè béttèn énsémbio li noutre sôt è atchétèn euna vatcha ? ». Morich l’ét d’acort è lo lendemàn i modon pè ...
La vatse partadjéye
N’ayè eun cou dou frie, Pieun é Morisse, que itaon pe lo mimo veladzo, deun dou mitcho l’eun aper de l’atro. Eun bô dzor Pieun propouze : « Que te nen dirie se no beuttuchan eunsemblo noutre petchoù gnalet é no atsetuchan an vatse ? ». Morisse l’è de ...
La vatse mèitiye
N’ayé eun cou dou friye, Piérinno é Mourisse, que itavoun pe lo mimo veladzo, deun doe mèizoùn, eunna protso de l’atra. Eun dzoo Piérinno proupouze : « Senque te nen di de betì eunsemblo le noutro sou é d’atsetì an vatse ? ». Mourisse asette é lo dzoo ...
A vatcha a mità
Ou y ira un co douch frére, Piérino é Mourisse, qu’il ichtaon ou mémo veladjo en douch mite protcho l’un l’atro. Un djor Piérino propoza : « Diquèi té nen di-te s’i beuttén énsémbio le nohtre sot é tchetén eunna vatcha ? ». Mourisse a l’é d’acort é o ...
La vatcha partadjà
Y ira un co dou frére qu’i ichtaon ou mimo vuladjo é y iron nco finque vujùn. Un djor Piérinno fèi tseutta propochta a Morisse : « Qué nen di-teu si butisson cahque sot per un é no atchetisson na vatcha per insémbio ? ». Morisse sé troa d’accor é l’indumàn ...
La vatcha a miquià
Un co, y ion dous frée, Piérinno é Moise, qué istaon a dous mite protcho ou mimo vuladjo. Un djor Piérinno démande a Moise : « Diqué tu né pénse sé bittén lé noustre sot insémbio é atchétén eunna vatcha ?». Moise sé dit d’accor é lo djor aprés sé modon ...
An vatse a métchà
Én co y avie do frére, Piérinno é Morisse, qu’i restavon ou mémo veladzo, dedeun dou métcho, eun protcho l’atro. Eun dzor Piérinno di : « Qué te nén di sé no betissan énseumblo lé notre so é no atsetissan euna vatse ? ». Morisse y é d’acor é lo dzor apré ...
La vâtse a méiquià
Y ave éin coou do frare, Piérino é Morise, qui ittévon ou mémo velâdzo, dédén do méiquio éin protso dé l’âtro. Éin dzor Piérino propoouze : « Qué té néin di-teu sé no bétissan éinsembio lé soou é n’atsétissan én-na vâtse ? ». Morise y asette é lo dzor ...
La vatse a miquià
Ire in cou do frére, Pièrén é Morise, qué itavon int’ou mimo veladzo, didèn do miquio protso. In dzor Pièrén propouze : « Quehtì te nen pénse sé béttissàn insémbio lé nohtre sou é atsétisàn na vatse ? ». Morise y è d’acoa é lo dzor aprì sé bétton in ...
La vatsi partadjai
Oun cou ire do frére, Pièrén è Mouris, què itavoun i mimou veladzou deun do mitti protsou on dè l’atrou. Oun dzor Pièrén déit a son frére: « Què nè déi-ti sè betisèn eunsembiou li noutri sout per atsté-se na vatsi per eunsembiou ? ». Mouris y è d’acort ...
La vatse a mèitchà
N’ayet eun cou dou fréye, Piérino é Mourise, que restavoun pe lo mimo veladzo, dedeun dou mitcho, eun aprotso de l’atro. Eun dzoo Piérino propouze : « Que te nen di se beuttissan eunsemblo le noutre sou é atsetissan eunna vatse ? ». Mourise assette, é ...
La vatse a méquià
Y ave éin quieu do frare, Piérinno é Mourisse, qu’i y ittivan ou mémo veulladzo. Lé do méquio i sonve protcho. Éin dzor Piérinno i dit : « Qué te di sé no beuttissan ensembio neutre seût é no-z-atsétissan eunna vatse ? ». Mourisse y é d’acor é lo lendémàn ...
La vatse partadzaye
Én co l’avé do frare, Piérinnou é Mouris, que restén dén lou mémou veulladzou, é l’éren fran vézén. Én dzor Piérinnou proupouze : « Que nen di-teu si nou betèn ensembiou le cattrou sout que n’en da pèar é n’atsétèn na vatse ? ». Mouris l’è d’acor é lou ...
La vatse a miquià (patoué dé l’invers dé Dounah)
Ire in co do frére, Piérén é Mourisse, qué stavo int’ou mémo pais, inté do méte protso eun da l’atro. In dzor Piérén mande : « Henque té dijérèye sé bétasso insembio lé sot qué n’en da par é tsétasso na vatse ? ». Mourisse rahpón qué oi é lou dzor apré ...
La vatse a mèitchà
N’ayéve eun cou dou frée, Piérinno é Mourise, qu’ittavon pe lo mémo veladzo, dedeun dou métcho apèe. Eun dzoo Piérinno di : « Que te nen di se no beuttèn eunsemblo le sou é atsetèn an vatse ? ». Mourise l’é d’accoo é lo dzoo aprì parton pe alé a la fèya ...
La vatcha partadjà
Un coou y ire dou fréire, Piérinno é Morisse, vihcaon ou méimo veladjo, didèn dou méite, fran un prooutcho a l'atro. Un djor Piérinno dit : « Quièi te nen pénse si béttìn insémbio li nohtre soout é atchetìn eunna vatcha ? ». Morisse al ét d'acor é lo ...
La vatse a méitchà
N'avie eun cou do fréye, Piérinno é Moyitche, que restavon pe lo mémo veladzo, deun dovve méizón eunna protso de l'atra. Eun dzoo Piérinno propoze : « Que nen di-teu se beuttissan eunsemblo notre sou é atsetissan an vatse ? ». Moyitche asette é lo dzoo ...
La vatse a mitchà
I y aviye in cou do frée, Piérinno è Mouitche, qu’i ictavoun i mimo vulladzo, dudeun do mitcho un protso a l’otro. In dzol Piérinno i propouhe : « Quètì tu nen pen'e sè no beuttic'an è'emblo lè noutre sou è no atsutic'an a vatse ? ». Mouitche assette ...
A vacha partajà
Ll’éra un co du frère, Piérino é Morise, qu’ichtavoun int’ou memmou villajou, in du mette, un preuchou dé l’atrou. Un jôr Piérino ou proupoùn : « Quiqué té nen diret se beuttessen insembiou è nochtre sot é chitessen eunna vacha ? » Morise è d’acor é ou ...
La vatse a mèitchà
N'ayé eun cou dou frée, Piérinno é Mouyitche, que restavoun pe lo mimo veladzo, dedeun dou mitcho eun protso l'atro. Eun dzoo Piérinno proupouze : « Que nén di-teu se beuttissan eunsemblo noutre sou é atsetissan an vatse ? ». Mouyitche assette é lo dzoo ...
La vatsi a miquià
Îet in cou doou frèye, Piérìn é Mouisse, qué ehtooun ent’ou mémou pais, en doou méiti un protsou dé l’otrou. In dzor Piérìn proupouze : « Hanque té nen dit sé bétessièn ensembiou lé sot qué n’en d’in son é atsétessièn an vatsi ? ». Mouisse aproue é lou ...
La vatse a métchà
Eun cou ll’ion dou frée: Pèro é Mourise, que reustòon dedeun lo mimo veladzo, dedeun dóo mèizòn eunna protso de l’otra. Eun dzor Pèro di a son frée: -“Diquè te nèn diyeue se no betuchon eunsèmblo le sou que n’èn a coutì é n’atsetuchon an vatse?”. Mourise ...
Miquià dé na vatse
In cou do frére, Piérinno é Moris, itovon int’ou mimo véladzo, inte do mite, eun a ran dé l’otro. In dzor Piérinno dit : « Henque dit-teu sé bétèn insembio lé sot é atsétèn na vatse ? ». Moris y ét d’acor é lo dzor aprì s’én van a la fira. In corèn Piérinno, ...
La vatse a mèitchà
N'ayé eun cou dou freuye, Piérinno é Mourisse, que restaon pe lo mimo veladzo, deun doe mèizón eunna protso l'atra. Eun dzoo Piérinno propouze : « Que nén di-teu se beuttichan eunsémblo noutre sou é atsetichan an vatse ? Mourisse assette é lo dzoo aprì ...
La vatse a métià
Y ave én queu do frare, Piérino é Mourisse, qu’i itivan ou mémo veladzo dedeun do métcho protcho l’én a l’otro. Én dzor Piérino i propeuze : « Qué té nén pense se no betissan insembio lé seu qué n’én betó a coté é n’atsetissan euna vatse ? ». Mourisse ...
La vatse a méitchà
L’ayé oun coou dou frée, Piérinno é Mourisse, que restoon pe lo méimo veladzo, deun dae méijoùn eun-a protso l’ôtra. Oun dzoo Piérinno propouze: «Que nèn di-heu se beuttichon onsèmblo no soou é atsetuchon an vatse?». Mourisse assette é lo dzoo apréi ...
La vasse a méitchà
Y éron on coou dou fréire, Piéreun é Moriche, que reustavon ou méimo velazo den dave méijón, éira approsso de l’atra. On zor Piéreun propoje : « Que nen diri-seu che beuttichàn ensemblo noousre choou é n’assetichàn éira vasse? ». Moriche achette é lo ...
La vatse a miquià
Y ére ’n co do frére, Piérìn é Morise, qué itavon ou mémo véladzo, didèn do miquio protso eun avó l’atro. Eun dzor Piérìn dit : « Hènque té né dit sé bétèn insèmbio lé nóhtre sôt pé atsété na vatse ? ». Morise y et d’acor é lo dzor apré parton pé alé ...
La vatcha partadjà
Ire un coou, dou frére, Piérìn é Morise, qué ihtaon ou méimo veladjo, didèn dou méite, un prooutcho dé l’atro. Un djor Piérìn propoze :« Qué té nén dit sé bétisson insémbio li nohtre soou pé no atchétéi eunna vatcha ? ». Morise asette é lo djor apréi ...
La vatse a méiquià
Lèi sion on coou dou frée, Piérino é Mourise, que restaon deun lo mèimo veladzo, deun dae méijón én-a protso de l’ooutra. On dzoo Piérino propoze : « Diquè di-heu de beuttéi eunhemblo nooufre soou é de atsitéi an vatse ? ». Mourise asette é lo dzoo apréi ...
La vatse a métchà
N’ayè én có dó frèo, Pièrinno è Mouitche què itaon ou mémo veladzo, dedeun dó métcho eun protcho dè l’atro. Én dzôl Pièrinno propóze: «Diquè te nèn dit sé beuttisàn énsèmblo lè nótre sôt è atsetisàn an vatse?». Mouitche asette è lo lèndemàn palton pè ...
La vatse a métchà
N’ayé eun cou dou frée, Piérinno é Mourisse, que restaoun pe lo mimo veulladzo, deun doe maizoùn eunna protso de l’atra. Eun dzoo Piérinno proupouze: « Que nén di-teu se beuttissan eunsémblo le noutre sou é atsetissan an vatse ? ». Mourisse assette ...
A vatcha partadjà
Un co y éra du frère, Piérino è Moris, qué ihtavon ènt’ou memmo viladjo, ènte du mette un protcho dé l’atro. Un djor Piérino ou propoze: « Qué t’èn dé sé beuttesson ènsèimbio i nohtre comiye è tchétesson na vatcha ? » Moris è d’accort èye ou lèndamàn ...
La vatse partadjaye
N’ayé eun cou dou frie, Piére é Mourise, que restaoun dedeun lo mimo veladzo, é l’ian étó vezeun di mitcho. Eun dzoo Piére di a son frie : « Senque te nen di se no beuttissan eunsemblo le sou que n’en a coutì é no atsetissan eunna vatse ? ». Mourise ...
La vatcha dividuva
Én co y éra dui frère, Piérino é Mourise, qui istavèn ’nto lo midèm villadje an doue mazón dapé. Eun djeur Piérino propoùn: « Tchoza a te pènse-ti sé bittèn ansèmbio i nohte risparmio é tchitèn ’na vatcha ? » Mourise atchetta é ou djeur apreu an butta-se ...
La vatse méitéan-e
N’ayet eun cou dou frée, Pière é Mourise, que restaoun pe lo mimo veladzo deun doe mèizón, euna protso de l’atra. Eun bo dzoo Pière di a Mourise: « Que te nèn di se beuttisan eunsèmblo noutre cattro sou é atsetisan na vatse? » Mourise l’è d’accoo é lo ...
La vatse a mèitchà
Y ie eun cou dou frée, Piérino é Morisse, que reustoon î mimo veladzo, dedeun doe mèizón, eunna protso de l'otra. Eun dzor Piérino propoze: «Que te nèn dirie se no beuttichan eunsèmblo no gagnadzo é n'atsetèn eunna vatse?». Morisse l'è d’accor é lo ...
La vatse mèitiye
N’ayé eun cou dou frée, Piérino é Mourise, que restoon pe lo mimo veladzo, dedeun dou mitcho, eun protso a l’atro. Eun dzoo Piérino di : « Sènque te di se betisan eunsémblo le noutre sou é atsetisan eunna vatse ? ». Mourise l’é d’acoo é lo dzoo aprì ...
La vatse mèitiye
N'ayé eun cou dou frée, Piérinno é Mouisse, que itaoun pe lo mimo veladzo, deun doe mèizoùn eunna protso de l'atra. Eun dzoo Piérinno proupouze : « Senque nen di-teu de beuttì eunsemblo le noutro sou é d'atsetì an vatse ? ». Mouisse assette é lo dzoo ...
La vatse a métchà
Y avìe én queu do frae, Piérinno é Mourise, qu’y ittoon ou mémo veladzo dedé do métcho én protcho dé l’otro. Én dzor Piérinno i propeuze : « Qué te nèn di sé bettissan énsèmblo lé seu qué n’èn é n’atsetissan an vatse ? » Mourise y è d’acor é lo lèndemàn ...
La vatse a mèitchà
Y aviye in cóou do fréye, Piérinno è Mourisse, què itovon î mimo vèladzo, didèn do mitcho, eun protso dè l’otro. In dzor Piérinno fé 'ic prèpoou: «Quitéi tou nèn dic sé nou bitti'i'an in'èmblo tò 'èn què n’èn dè cotéi è nou atsiti'i'an an vatse?». Mourisse ...
La vatse a mèitchà
N'avie eun cou do fréye, Piérinno é Morise, que restavon pe lo mémo veladzo, deun dove mèizón eunna protso de l'atra. Eun dzoo Piérinno propoze: « Que nèn di-teu se no betèn eunsèmblo no sou é no-z-atsettèn an vatse ? » Morise l’é d’acor, é lo dzoo apré ...
La vatse a méitchà
Ll’ii eun cou dou frée, Piérinno é Moyitche, que restoon pe lo mimo veladzo, deun doe méizón eunna protso l’otra. Eun dzòo Piérinno propouze: « Que nèn di-heu se no beuttichon eunsèmblo no sou é no atsetichon an vatse ? » Moyitche assette é lo dzòo ...
La vatse a mèitie
N’ayé eun cou dou frée, Piérinno é Mouyitche, que restaon i mémo veladzo, deun doe mèizón, euna protso de l’atra. Eun dzor Piérinno propouze : « Que nèn di-teu se betissan eunsèmblo no-z-économie é atsetissan an vatse? » Mouyitche asette, é lo dzor aprì ...
La vatse a métchà
Y ave én queu do frae, Piérinno é Mourise, qu’ittivon ou mémo veladzo, én do métcho apeillé. Én dzor Piérinno prépeuze a Mourise : « Qué te nén di sé no beuttisan énseumblo lé seu é n’atsétissan an vatse ? » Mourise y aséte é lo dzor apré i parton ...
La vatse partadjée
L’èit eun coou dou fréye, Pieun é Mourisse, que reustàn deun lo méimo veladzo deun dou méicho l’eun protso de l’atro. Eun bo dzôr Pieun propoze : « Sènque te diré-seu se no betissàn eunsèmblo le noouso pócca soou é no-z-atsetissàn na vatse ? » Mourisse ...
La vatse a mèitchà
Eun cou n’ayé dou frée, Piérinno é Mourisse, que restaon pe lo mimo veladzo dedeun dou mitcho, eun protso de l’atro. Eun dzoo Piérinno proupouze d’atseté eunna vatse a mèitchà. Mourisse l’é d’accor é adoùn van vére la fèa di veladzo vezeun. Pe lo tsemeun ...
La vatse a méquià
Én queu y ave do frae, Pièrinno è Mourisse, què y ittévon ou mémo veladzo, én do méquio protcho én dè l’otro. Én dzor lo Pièrinno i propeuze: « Què te nén di sè no bettissen énseumblo lè seu què n’en a côté è n’atsètissen én-a vatse ? ». Lo Mourisse ...
La vatse a métchà
Y ae, én queu, do frae, Pièrinno è Mouyitche, què y itoon ou mémo veladzo a do métcho, én apar dè l’otro. To p’én dzor Pièrinno i dit : « Què te nèn dereu sè no beuttissan lè seut ènsèmblo è n’atsètissan an vatse ? » Mouyitche y è d’accor è lo dzor apré ...
La vatche a miquià
Y ire in co do frére, Piérinno é Morisse, qué istavon ou mémo veladjo, dedeun do mitte protcho un dé l’atro. Eun djor Piérinno propoze: «Qué té né pènse sé betèn insèmbio lé nóhtre sot é atchétèn eunna vatche?» Morisse y et d’acor é lo djor apré modon ...
La vatse a mèitchà
Eun cou y ion dou frée, Piérinno é Mourisse, que reustoon pe lo mimo veladzo eun dou micho eun protso de l’otro. Eun dzoo Piérinno propouze i frée d’atseté an vatse a mèitchà. Mourisse l’è d’accor é adón lo dzoo aprì, le dou, se beutton eun martse pe ...
L'âne et le loup
Un âne pâturait paisiblement dans un beau pré quand tout à coup voilà qu’un loup apparaît. Ne pouvant pas s’échapper, l’âne – pour s’en sortir – commença aussitôt à clopiner. « Oh, mon cher loup, si tu savais… je suis en train de crever de douleur, ...
L’ono é lo loi
Eun dzoo eungn ono l’ii to tranquilo eun tsan deun eun dzen pro can eun loi l’è aró to d’eun crep. L’ono, que pochè pomé scappé, l’a comenchà a tchopéyé. « Oh, mon chèe loi, se te suche… n’i an mo terribla, eungn’epin-a l’è entrée deun ma cocca ! ». Lo ...
L'ono é lo loi
Eungn ono l’î eun tsan to tranquilo can, to p’eun moumàn, vèi aréé eun loi. Eun pouèn pomì scapé, l’ono – pe se degaé di comerse – comenche a trampèyé. « Oh, mon cher loi, se te sauche… dze si eun tren de crapé de mou, dz’i eungn’épin-a plantéye dézò ...
L’ano é lo loou
Eungn ano peuccaa tranqueuilo deun eun dzen prou can, to d’eun cou, vouélà arrevì eun loou. Eun pouén pa scappì, l’ano, pe nén chotre, comménse a trampéyì é deui : « Oh, mon chèe loou, se te siche… si eun trén de crapì de mou, n’i eunna ipeun-a deun la ...
L’ano é lo leuu
I ano l’ie en tsan tranquillo deun eun joulì pra, can tott’a eun creppe aparì on leuu. En pa pouèn scapéi, l’ano, pe se sovéi, l’a énrèyà a trampéyéi. « Oh ! Mon cher leuu se te sauche, si en tren a crapì di ma, i’epia s’énfondréi deun ma hocca». Lo ...
L’ano é lo lu
Eun ano i lardzave to tranquillo pé eun pra can eun lu y ét arrevà. Én pouchèn pamé scappé, l’ano y a comensà a sopié. « Oh, cher lu, té saviche, n’èi eun ma dou guiaou… N’épeunna a y ét éntrà dedeun la mén cocca é a y é sobrà lai ». Lo lu y a répo-ie ...
Le « fioladjo »
Djozet avait été choisi comme parrain du futur fils de son frère, qui devait naître peu après. Il avait tout de suite accepté, tout en sachant que c’était une grande responsabilité : si les parents venaient à mourir, c’est au parrain et à la marraine qu’il ...
Lo Fioladjo
Djozet l’ae ichtà tserdù pé éhtre lo parén dou minà dou cho frére qu’ou l’aret déù nahtre dé la a pocca. Ou l’ae to subeut deu dé oi, in saèn qué y ire na grousa responsabilité : sé lo pappa é la mamma pé dégrasa i mouraon, l’éducatsión dou minà y ire ...
Le « sailloi » des Maisonnettes
Le propriétaire de l’alpage des Maisonnettes avait à son service un bon sailloi qu’il laissa sur place à la désalpe pour qu’il continue encore son travail avant l’arrivée de l’hiver et garde soigneusement la production de l’été jusqu’au moment de la descente. ...
Lo sailloi di Mèizon-ette
Lo propriétéo de la montagne di Mèizon-ette l’ayè a son servicho eun bon sailloi que l’ayè léichà su lo poste a la dezarpa, de magnii que l’usse euncò (euncó?) contenuà son traille devàn que fusse aroo l’iver, eun sognèn la produchón de l’etsotèn canque ...
Le Babao : de la peur, au jeu qui apprend à ne plus avoir peur
Le babao est un croquemitaine indéfini qui terrorise les enfants. Son nom varie selon des communes : barbàn à Verrayes et Torgnon, berguèn à Cogne, babàn à La Salle, baraco à Villeneuve et à Introd, babaou à Brissogne, begàn à Châtillon. Cet être était ...
Lo babaou : dé la pouée ou djouà qu’i aprèn a pomé avé pouée
Lo babaou y é én épouéroù éndéfinì qu’i fé prenne pouée i minó. Chon non i tsandze selón lé comeune : barbàn a Véèye é Torgnón, berguèn a Cogne, babàn a La Sola, baraco a Veullanouva é a Éntró, babaou a Brissogne, bégàn a Tsatéyón. Lé-z-adulte sorton foua ...
Lo babao : de la pouî i djouà que apprèn a pomé aì pouî
Lo babao l’è eun « personadzo » eundefin-ì que épouvante le méinó. Son non tsandze selón le quemun-e : barbàn a Vérrèye é a Torgnón, berguèn a Cogne, babàn a La Sola, baraco a Veullanoua é eungn Euntroù, babaou a Bréissogne é begàn a Tsahiillón. Le grou ...
Le bouc glouton
Il était une fois une petite vieille qui avait un troupeau de chèvres et de brebis. La bête la plus terrible était le bouc : il était toujours d’un côté ou de l’autre. Un jour la pauvre femme, fatiguée de lui courir après, l’a laissé partir. Le bouc ne ...
Lo boque galeuppe
L’ii eun cou an viilletta avouì an colosse de tchévre é de fèye. La bihe la pi danée l’ii lo boque : galoppoo todzoo d’eun coutì é de l’otro. Eun dzoo halla poua femalla, degoutée de li allé aprì, l’a léicha-lo partì. Lo boque s’è pomé aplantó canque ...
Lo boque galeuppe
Lèi y ie eun cou an viilletta que l'ayè eun troupì de tchévre é de fèye. La bihe la pi malin-a l'ie lo boque : l'aloo todzoo de tcheu le coutì. Eun dzoo la poua femalla neun pouchè pomì de lèi coure aprì é l'a queutto-lò partì. Lo boque s'è pomì aplantó ...
Lo boc lefroc
Un co y éra euna vièyetta què l’aéi un tropé dè tchîèvre è dè fée. La béhte la pieu terrébia l’éra lo boc : ou bredéi contùn d’euna cara a l’atra. Un djor tsa poura feméla, légnà dè iè coure derré, a l’a lachà modà. Lo boc ou s’é pamai arrehtà tanque l’ét ...
Lo boque gourmàn
N’ayè eun cou euna pégna vyiille que l’ayè eun troupì de tcheuvre é de fée. La bitche la pi terribla l’iye lo boque : l’iye toujoù d’eun coutì é de l’atro. Eun dzoo la poua fenna, lagnaye de lambi-lei dérì l’a lessou-lo partì. Lo boque l’è pamì arritou-se ...
Lou boc gourmàn
Oun cou ire na vièilletta què avéive oun troupì dè tséivre è dè fèye. Ma la bitchi pi terribia ire lou boc : ire to dé lón d'oun cant a l'atrou. Oun dzor la poura diaou, lagnai dè quere-lleu aprì, y a lisa-lou alé. Lou boc y a mouì arita-se fénque acàn ...
Lou boque engôse
Én co l’avé na viéilletta que l’avé én betén de tchévre é de féye. La pi téribia di bétche l’ére lou boque : l’ére maque toujoù a capaché d’én couté é de l’atrou é la fenna l’ére fran lagnaye de lé galoupé apré pe lou vardé a la souye. Adòn l’a desidò ...
Lo boc galeup (patoué dé l'indret dé Dounah)
In coou ire na vétchota qué avive in fioc dé tsévre é dé fèye. La behquia pieu danaye ire in boc : l’ire to dé lon d’in chen ou dé l’atro. In dzor la pora fémala, ahtofa dé core-ié apréi, y a licha-lo aléi. Lou boc y a pamé ferma-se figna can y a sta deun ...
Lo boc gormàn
Y ire in cou na viéyetta qué y ave in troupì dé tsivre é dé fèye. Lo pieu satàn dou fioc y ire lo boc : y ire tot lo ten a voul d’in coutì oun dé l’otro. In dzor hella pora fémala, stouffia dé galopé-ie aprì, y at lisa-lo alé. Lo boc y a pomì fermou-se ...
Lo boque galeuppe
N'ayé eun cou eunna viilletta que l'ayé eun troupì de tchivre é de fèye. La bitche la pi terreuibla l'euye lo boque : l'euye to lo tén ià a galope d'eun coutì é de l'atro. Eun dzoo la poua fenna, digoutéye de lèi galopì dérì, l'a lèicha-lo parteui. Lo ...
Lo boque gremàn
Y ère on coou éira vyiilletta que l’avve on tropéi de tcheuvre é de fèye. La béissie la pi dannaye l’irre lo boque : l’irre torzò ià ou d’on cotéi ou de l’atro. On zor cheulla pooura fenna, degoutaye de lèi cooure dirì, l’a léichà alléi. Lo boque libbro ...
Lo boque gourmàn
N’ayet eun cou an pégna viille avouì eun troupì de tcheuvre é de fèye. La bitche pi téribbla l’ie lo boque : l’ie todzoo d’eun coutì é de l’atro. Eun dzoo la poua femalla, lagnaye de lèi lambì aprì, l’a quetou-lò partì. Lo boque l’è pamì aritou-se tanque ...
Lo boque galeuppe
Y ie eun cou an viéilletta avouì eun troupì de tchévre é de fèye. La biche la pi danéye l’ie lo boque : galoppoo todzoo d’eun coutì é de l’otro. Eun dzoo halla poua femalla, degoutéte de lèi allé aprì, l’a lèicha-lo allé. Lo boque s’è pomì aplantó canque ...
Le Carnaval de la Combe-Froide
Dans la Combe-Froide, est encore bien vivant, un carnaval, mûri à travers les siècles, qui conserve les traces de rituels anciens. Nous savons qu’en 1464 l’évêque d’Aoste Mgr François de Prez se plaint des hommes masqués, sévissant dans les rues de la ...
Lo Carnaval de la Comba Frèida
Deun la Comba Frèida l’é co bièn vif eun carnaval que l’a maouroù lo lon di siéclle é que manteun euncó de trase di viille magniye de féye. No sen que deun l’an 1464, l’évéque d’Outa Mgr François de Prez se plen di-z-ommo mascroù que fan le mat, pe le ...
Lou Canaval de la Comba Fréde
Dén la Comba fréde l’è cou bièn vît én canaval que l’a merò lou lon di siécle é que mentén cou de trache di viéille magnére de fare. Nou sen que dén lou 1464, l’évèque d’Outa Mgr François de Prez se pièn di-z-ommou mascrò que fon le mat, pe le reuye de ...
Lo carnaval de la Comba-Frèida
Su pe la Comba-Frèida, lo carnaval l’è euncó bièn vivàn. Eun carnaval « moiró » a traé di siècle é que varde euncó le trahe di vioù rituel d’eun cou. No sen que dza l’an 1464 l’évecque de Veulla Mgr François de Prez se plègnô di-z-ommo mascró, que rouloon ...
Lo carnaval dé la Coumba Frèida
Inte la Coumba Frèida y é co in mouì sentìn in carnaval qué y a crisà int’i sécoli é qué manteun lé trase di manire dé fare d’in cou. Sen qué int’ou 1464, lo vehco dé Ohta, Mgr François de Prez, sé lémentove di mouresque qué dahtorbovon int’i tsemén dé ...
Lo Carnaval de la Coumba Fréide
Pe la Coumba Fréide l’è co bièn vivàn eun carnaval que l’a maouvoù lo loun di siécle é que manteun co de trasse di viille magnie de fée. Se saa que dedeun lo 1464, l’ivèque de Veulla, Mgr François de Prez, se plen di-z-ommo mascroù que fan le mat pe le ...
Lo Carnaval de la Comba Frèida
Deun la Comba Frèida l’è euncò bièn vif eun carnaval que l’è crèisù lo lon di sièclle é que mancthàn le trase di magnii de fée d’eun cou. No sen que deun l’an 1464, l’Évèque de Veulla Mgr François de Prez s’è plégnù di-z-ommo mascró que, pe le ruye de ...