Noalle
Manuel di bon uzadzo : tsapitre n° 7
(Patoué de Tsaensoù) Son titre l'è « Urjanse » é l'è lo satchimo tsapitre di Manuel di bon uzadzo que l'è itoù publià deun la séchón di site consacraye a aprende a prèdjì patoué. Seutta publicachón l'è pa ...
O mot dou més: ehtréna
(patoué dé Bretsón) Bondjor é bon an é quiécca dé ehtréna d'an ! Tanque cahqui'an fèi, i l'aròn sentì le vouè di minà qu'i dijaon tsétta fraze - a mità éntré le souè é o démandé - o premì djor dé l'an, o 1ì dé djénì. Ma l'an ou l'énviona pa peu pé ...
Lo patoué si AostaInforma !
(patoué de Tsaensoù) Aprì difiente publicachón si le bulleteun di quemeue é di parotse, la collaborachón euntre lo Gueutset leungueusteucco de l'Assessorà de l'éducachón é de la queulteua é le comunoté valdoténe conteugne avouì eun projè nouì. Dèi si mèis ...
O mot dou més : Tchalénde
(patoué dé Bretsón) Vouélà qu'i sén aroà ou dérì randévoù dé l'an pé tsou caro douqu'i prèdjèn di mot én patoué é da queulteurra qu'i sé porton dérì. O més dé guijémbro, qu'ou marca la fin dé l'an, l'é surtoù o més di féhte pi atendouèi dé l'an, mach qué ...
Dé gno vents ou sito !
(patoué dé Bretsón) A sétsión Aprende/Minà é djoen a s'enretchich dé gno conténù. Én occazión di féhte dé Tchalénde, le piquiot i poràn sé régalé éntó dé gno matériél feut echpres. Totte y imadje i poon ése dehtchardjà é émprimà simpiemèn én agnaquèn o ...
Apréndre : gno conténù !
(patoué dé Bretsón) A sétsión Aprénde dédià i minà é i djoèn a s'énretchich dé gno conténù ! En éffet, dé cahquie djor, i poeu troé so o sito le douch premì lévro da collétsión « Patois et identité » én forma completta é qu'i l'aruon di ...
O mot dou més : a sinagoga
(patoué dé Bretsón ) [...] & iqui tote gàye Drieu & resolacié sen queiton ou debat Tenon lour sinagoga & lour petit sabat Laurent de Briançon. Lo banquet de le faye. XVI sec.[1] I pais dé queulteurra catolécca, o mé dé noémbro ou s'ivra ...
Avì d'esplorachón de manifestachón d'euntéré SMC3-SMC2-SMC4 - Gueutset leungueusteucco
Qui l'a droué :Le dzi icrite i rejistre réjonal pe esper é pe eunségnàn di lenve francoprovensala é walser approuoù avouì délibérachón n° 1214 di 8 jeun 2012 de la Jeunte réjonala (compétanse SMC3-SMC2-SMC4).Vo trouade le ranségnemèn, le termo é le-z-eunfourmachón ...
Ehcola populére dé patoué
(patoué dé Bretsón) Co tseht'an, l'Assessorà réjonal éducatsión é queulteurra l'a désidà a promotsión di cours dé l'Ehcola populére dé patoué. Comme l'an pasà, l'organizatsión l'é donà i quemeunne ; ou contrére, le dechpénse é y énségnàn saràn pré ...
O mot dou més : a tchahtagna
(patoué dé Bretsón) Pé tsi qu'i lammon bére è médjé, o més d'otobre l'é pién dé randévoù éntéressàn. Éntré féhte di pomme, dou pan nér é o Martchì ou For, y é macque a tserde ! Tseht'an, peu, l'é torna propozà, én manira co pi forta, o mariadjo éntré alimentatsión ...
Concours fotografécco Us and the Alps
(patoué dé Bretsón) I l'eu tén tanque o 30 dé sétémbro pé partisipé ou concours fotografécco « Us and the Alps » ! O concours, organizà pé Eusalp - projet dé coopératsión transfrontaliéra éntré 48 réjón dé 7 pais dé l'arc alpìn - l'a comme ...
Léngue maternelle : Concours 'Tira fuori la tua lingua'
(patoué dé Bretsón) Co tseht'an, a bibliotéca Centro Cultura dé Nembro (BG) -én collaboratsión avó o sichtéma bibliotéquére Valle Seriana, a quemeunna dé Nembro é l'Auditorium Modernissimo -a l'organiza a chijéma éditsión dou concours « Tira fuori ...
O mot dou més : le piquiode baye dou bo
(patoué dé Bretsón) L'itchatén l'é belle levrà, ma o bo l'é éncorra bon dé no doné dé piquiode mervèye ! Tsi qu'i lammon permoné-se é lammon a marode l'an sur compré qu'i sén én trén dé prèdjé di piquiode baye dou bo qu'i mauron fran én tsétta périodde. ...
Avì d'esplorachón de manifestachón d'euntéré SMC4 - Servicho d'animachón otobre 2017
Qui l'a droué :Le dzi icrite i rejistre réjonal pe esper é pe eunségnàn di lenve francoprovensala é walser approuoù avouì délibérachón n° 1214 di 8 jeun 2012 de la Jeunte réjonala (compétanse SMC4).Vo trouade le ranségnemèn, le termo é le-z-eunfourmachón ...
O mot dou més: le mot dou tén
(patoué dé Bretsón) Tseht'an sémbia qué l'itchatén sarat un di pi tchat di dérì an. D'atra part, le tchandjemèn climatécco sé fan sentì, dé quiéta, co én tchi nous : dé goffeurre quieutton o caro a d'oradjo qu'i sémbion le mémo di pais tropical é ...