Noalle
59imo Concour Cerlogne : eun bilàn pozetif
(patoué di-z-Amaveulle) Euncó sit an, magrì le-z-eumpatsemèn que la pandémì l’at eumpouzó, l’Assessorà di bièn queulterel, di tourisme, di-z-espor é di commerse l’a propouzó la 59ima édechón di Concour Cerlogne dedià i patoué. Le-z-écoulle l’an repondù ...
Nouile di site : le conte de patoisvda
(patoué dé Tsaensoù) Vouéilà eun nouo approfondissemèn de eunna di séchón de la padze d’aqueuil : le Conte de patoisvda, eun caro pe conté i pebleuque l'identitoù valdoténa a travèe l'eunstrumàn di storytelling, de conte pe émochon-ì le letteue é que ...
De nouoté deun lo site : lo moteue de retsertse
(Patoué de Tsaensoù) Allèn eun douàn avouì la dicouverta di nouoté di site. Si cou no prézentèn lo moteue de retsertse que l’è itoù renouveloù avouì de noue fonchón é contenù. S’ajèi d’eungn eunstrumàn que permé de seumplifiì l’espérianse de l’utilizateue, ...
Lo Patoué a l’écoulla
(patoué di-z-Amaveulle) Sit an, a coutì di Concours Cerlogne, l’Asséssorà réjonal i bièn queulterel, tourisme, espor é commerse ll’a propouzó i mèinoù di-z-écoulle pe le petchoù é di-z-élémantére que l’an démoutró euntéré pe la propozechón, eun percour ...
Atlas des patois valdôtains: prézentatsión dou premì lévro
(patoué dé Bretsón) Én occazión da publicatsión dou premì lévro dé l’APV - Atlas des Patois Valdôtains, l’Assessorà réjonal di bén queulterel, dou tourisme, de l’echport é dou comerse é l’Université da Val d’Ohta organizon, pé o 6 dé mai a modé dé 9h15, ...
A sétsión Grafia a sé rénoéla
(patoué dé Bretsón) A sétsión Grafia dou sito patoisvda.org, dédià ou sichtéma pé ehcrire én patoué adotà pé l’Aminichtratsión réjonala, a sé rénoéla, mersì a dé gno matériél didattécco. Dé tsou momèn écquie, i poeu troé-ie dévents douch parcours, divizà ...
Publicatsión : Le patois. Un héritage culturel à partager
(patoué dé Bretsón) Un gno lévro ou vièn énretchì a réndja dé publicatsión dédià ou patoué. O lévro ou no dona couénquio dé totte y initsiative réalizà pé l’Assessora réjonal di Bén queulterel, dou tourisme, de y echport é dou comerse ou lon dou tén ...
Dehquevrichén o gno sito : eunna manira dé dire pé djor
(patoué dé Bretsón) Comme i l’én deut ou momèn da prézentatsión dou gno sito, touit le més i vo minérén a dehquevrì le novétà, a modé dé tsi co éntó l’aprofondichemèn da gnoa roubrica “Eunna manira dé dire pé djor” qui troeu ou fonts da padja d’intrà ...
Ehcola populéra dé patoué: i l’énvionon le cours dé louénts
(patoué dé Bretsón) O patoué ou sé ferma pa ! Belle sé a sitouatsion sanitéra a l’émpoza dé grouse limitte, co tseht’an, o buró dou BREL dé Assessorà réjonal di Bén queulterel, dou tourisme, dou sport é dou comerse ou l’a propozà i quemeunne da réjón ...
O sito patoisvda.org ou sé rénoéla !
(patoué dé Bretsón) A l’é offisiellemèn én légna a gnoa versión dou sito www.patoisvda.org, avó eunna gnoa grafécca é dé gnoe fontsión. A modé dé orra, touì le més, a travers le “noéle”, i l’aprofondicherén peu eunna sétsión pé co é vo minérén pé man ...
La Fèira de Sent-Ô
(patoué de Tsaensoù) Selòn la tradichòn, la Fèira de Sent-Ô l'è nèissiya l'an meulle que, bièn cheue, l'è eungn an seumboleucco. Apepré deun seutta périoda dimèn que le-z-Alpe - eun partiqueillì lo col di Gran-Sen-Bernâ - sayàn libéraye di Sarrazeun, ...
Lo Gnalèi so o Messager Valdôtain
(patoué dé Bretsón) Comme l'an pasà, o Gnalèi ou propoza so le padje dou Messager Valdôtain - l'armanac traditsionél publià pé a Tipografì Valdouchtana - cahquie couénta én patoué. Én tsétta éditsión, i poeu lére l'article én patoué dé Bretsón « D'an ...
O mot dou més : o tén di vénéndje
(patoué dé Bretsón) Outón : le djornà i vègnon quieurte, le piante i préndon dé coulour favoulouze, a nateurra a s’aprechta pé pasé un lon ivér, énsémbio a touit y ése vivèn. L’outón a l’é fran a sajón douque non couèi le frouì da tèra é da fatégga ...
Centre d’études francoprovençales René Willien : laboratouéo di patrimouéno
(patoué de Tsaensoù) Lo Centre d’études francoprovençales René Willien de Saint-Nicolas l’a réalizoù doe inisiative, aprì avèi bettoù eugn odre le sin-e colléchón é le seun archive. L’espozechón Saint-Nicolas : laboratoire du patrimoine, que lé itaye ...
O mot dou més : le mot da polétécca
[patoué de Bretsón] E vouélà, apré aé rémandà pé lontén, i sén aroà ou momèn dé y élétsión qué, tsi co, i no l'an feu-no tsérde pé tré émportante tchoze: le Consèi quemenal én moué dé quemeunne, o Consèi réjonal é o referendum pé aproé l'abachemèn dou ...