Tsertsa

Dichonéo

Contenù di site

Multimédià

Teste eun patoué

Documàn

O mot dou més : le piquiode baye dou bo

18 septembre 2017

(patoué dé Bretsón)

L'itchatén l'é belle levrà, ma o bo l'é éncorra bon dé no doné dé piquiode mervèye ! Tsi qu'i lammon permoné-se é lammon a marode l'an sur compré qu'i sén én trén dé prèdjé di piquiode baye dou bo qu'i mauron fran én tsétta périodde.

Dédién, donca, o caro dé tsou més dé sétémbro i mot qué le patoué da Val d'Ohta i l'impion pé prèdjé dé tsi piquiot frouì qu'i créchon - domadjo, contùn dé mins - vents pé le nohtre bo.

L'éncomintsén pé tsi qu'i son, l'é probabio, le pi bon é san : le bréaco, Ou djor dé ouèi ou fat alé, pé nen troé, caje so le becque, a coza qu'i l'an couèyu-nen trop y an pasà...

Co rechpet a lénga tsé baye son reutche : le patoué l'an dona-ie dé mot orijinél qu'i l'an ren a qué vére vo le mot dé y atre léngue.

Non pout divizé a Val d'Ohta én tré zone : l'ata Val douqu'i troén loufie, loutra, a mouayenna avó ambrocalle é a basa avó brevaco. [1]

Pé tsen qu'ou régarda l'orijinne, loufie, loutra sembia qu'ou vègna dou latìn LIGUSTRA[2]. L'ata val l'a subì l'énfluéntsa di patoué savouéyar douqu'i troén loutra[3]. Ma i troén dé mot sémbiabio co én Piémón (lohtrie é Ronco Canavese, pé fére eun éjémpio)[4].

Ou sémbia qué co a mouayenna Val l'ase partadjà eunna solutsión franséza : « l'Atlas linguistique de France » (ALF) no dona pé verquiént pouént le mot ambrezali, amborzali[5]. Sélón o lengouiste Jud, tsi mot son fran a beutté én rélatsión avó le mot valdouchtàn[6]. Jud, én pieuch, no dona co eunna idé so l'orijinne : o mot orijinére ou saret brucu, qu'a l'é co a l'orijinne dou bru é da bruyéra[7].

Eun'atra baya qu'a l'a eunna ichtouére éntéréssanta a l'é o rujùn abràn. S'i l'aitén o Glossére troén rezén a bram é Perloz, rezeun a bran én Introd, rezén abràm é Champorcher é rézèn d'abràm é Pontboset. Tsi tsé son dé mot qu'i sé sémbion moué belle s'i son ehcreut diféramèn. Comme ou capitta soèn vents le léngue vive, cahquie patoué l'a ibià o sans orijinére dou mot - rujùn qu'ou l'a dé ran - é ou l'a terà dou mentén Abram.

Dacohte tsi mot, poén troé co grezeuille é nata Val, qu'ou sémbia ou Fransé groseille, é rujùn éro én Ayas é Bretsón.

En perchoèn a nohtra permonà, dehquevrichén o margouéyón (VACCINIUM VITIS IDAEA), mins cognù dou bréaco, ma acheu san. Tsétta piquioda baya l'a eunna réndja dé mot én patoué, comme sé touit le veladjo l'uson voulu-la batché a iour manira !

En ata Val, non ié dit gralón, ou grelón , mot qu'i sémbion a gravelòn dé Cogne, gravalón, gravèirón dé Champorcher é gravalón dé Issogne. Ou contrére, Gaby l'a gréiva, Donnas é Hône grive. E Montjovet, é Challand-Saint-Anselme é én Ayas, troén maléroù, marédoue ; é Bretsón non dit marguéyón, qu'ou sémbia o mot qué o patoué dé Valtournenche impia pé o Bunium bulbocastanum. Pé levré, a mouayenna Val (Chambave, Saint-Denis é Verrayes), impia mélioù, Fontainemore orezeu, Brissogne rezeun de l'ors, Charvensod coilleette, Chambave fouyouze.

Levrén tsou piquiot parcours én prèdjèn d'eun'atra baya qué non cognich pa tan : tsella dou temé, qu'a dona eunna bona conféteurra, surtoù s'i non la couèi apré a premira djalà.

Pé tsen qu'ou régarda le mot, a Val d'Ohta l'é divizà én douch. Dé Chambave vers l'ata Val troén fréno verguéleun.

Lo recht da mouayenna Val é a basa Val l'an, ou contrére, o mot temé, ou toumé, qu'ou l'arua dou latin *TEMELLUS[8]. Non rétroa dé mot sémbiabio co én Cogne é é Valgrisenche, é co finque vents le patoué dou Piémón é én provéntsal[9].

Poéròn alé avante é echteugguié co meulle atre mot, ma volén pa fér-la tro londja ! Vo énvitén, donca, a cogniche o nohtro Glossére é a vo fére eunna béla permonà « virtuella » vents le nohtre bo...



[1] FAVRE S., PERRON M. (1989). « L'atlas des patois valdôtains. Essai de cartographie et d'analyse linguistique ». IN : « Nouvelles du Centre d'Études Francoprovençales R. Willien » n° 20/1989. pp. 15-29.

[2] Id. ibid.

[3] Id. ibid.

[4] JUD J. (1926). « Mots d'origine gauloise ? » In: « Romania », tome 52 n° 207, 1926. pp. 328-348. http://www.persee.fr/doc/roma_0035-8029_1926_num_52_207_4259

[5] Id. ibid.

[6] Id. ibid.

[7] Id. ibid.

[8] VON WARTBURG, W. (1922 ss.). Französisches Etymologisches Wörterbuch (FEW). Bâle: Zbinden. Vol. XIII/1, 166/b.

[9] RAIMONDI G. (2006) La fitonimia nello spazio linguistico francoprovenzale. In: « Nouvelles du Centre d'Études Francoprovençales R. Willien » n° 53/2006. pp. 49-67.