Tsertsa

Dichonéo

Contenù di site

Multimédià

Teste eun patoué

Documàn

La paolla dou mis: Avé lo sanc di

11 septembre 2018

Sétembro 2018

(patoué dé Ayas)

L'11 dè djeyet passà, ou Col dou Pitit-Sen-Bernart, a la sala dè l'Hospice, y ét ichtà la Rencontre Transfrontalière du Don du Sang, organézà dè l'AVIS da Val d'Ouhta ensémbio i volontare dou sanc dè Albertville. Uncò a la 56a féhta dou Concours Cerlogne, què l'ét ichtà è Tchalàn-Damón lo 17 è lo 18 dè mai passà, la quemeuna l'a organézà euna sédèrià, en collaborasión avoi la Fédérachón Valdoténa di Téatro Populéro è l'AVIS da Val d'Ayas, dou què s'ét prèdjà dou sanc. Y atour di compagnè dè téatro què y an partétsépà y an raprézéntà lo tème dè tut point dè vue en mohtrèn comme lo patoué ou sè poucha prehtà pè trattà eun arguemèn paré particuyé è dèlécat. Lo sanc, què l'ét lo sembole dè la véa, l'ét a l'orijine d'euna réndja d'echpressión què bén sovèn i van ou dè-là dou sans què lo mot l'a la cohtuma. Un co què non a lo sanc ehpes fa troà la manéra dè déménà lo sanc; un co dè sanc (comme lo fransé coup de sang) ou pou ségnéféa euna réndja dè malèze comme eun'émorajie a la téhta; avé lo sanc fer ou vou dire ése comme mort, tsen què un téns ou terrorézéi li djen pè poùera d'ése enterrà en véa. Pa avé dè sanc non lo deut dè cahcùn qu'ou patich boubén lo fréit ou què l'a pa de fortsa, l'a pa dè nerf, l'a pa dè caratère; avé lo sanc fréit non lo deut dè cahcùn qu'ou sè féi pa prénde da poùera ou dè y émosión. Dè réndje dè manére dè dire i marcon la réasión di djen en sertène situasión dè la véa, comme la poùera, l'apréansión, lo tracats, lo trobio, la vergogna, la jéna: fa-se dè gramo sanc, dè croi sanc l'é comme dire rodja-se lo fèdjo; y é cayà lo sanc a coza, per éjimpio, d'euna grosa poùera; y a teut donà tor ou sanc , l'a aù un gro vir dè sanc l'é comme dire què l'a aù euna grosa poùera; mè brujo teut lo sanc l'é marca què so tracatsà ou jénà, la méma tchouza sè pou dire dou mot brujasanc è di manére dè dire ou mè féi teut core lo sanc (bén sovèn l'é rèfèrì ou comportemèn dè sertène djen qu'ou tè féi jénà), pèratro ou mè féi rèboudjà lo sanc; avé lo sanc en borra l'é comme sè lo sanc ou coes a coza d'euna forta émosión, d'un dehpiajì, dè arie qu'ou tè trobia; sè te l'ose forà iè saréi pa sortì euna gotta dè sanc non lo deut dè cahcùn què l'a aù poùera, dè tracats, euna forta émosión. D'atre echpressión i sè rèfèrichon a qui l'ét bres ‘mè dè poudra, énervà ‘m'euna bova, grindjo ‘m'un pechatcùn, ajità, amalì, enradjà, four di foye: y é boudjà lo sanc, ou vou dire què ou s'ét amalì séntsa mai poé-se tènì; y ét alà lo sanc en tsima di péi l'a a pe-prè lo mémo sans; lacha-se i ou sanc non lo deut un co què un ou sè pou pamai tènì è ou sè féi prénde da radja; dè cahcùn què l'ét calme ou bres comme tsi da soùei faméya è di soùei ansètre, non deut l'a lo sanc di… (è tsé la cohtuma non bétta lo sormignón dè faméya); ou l'a ou sanc ou djor d'oùei non dèréi qu'ou l'a devénts lo soùei DNA. Pè echprémà la djénérozétà, y ét lo detón donà lo sanc dou cour, donà teut sé mémo.


Lo verbo séinà devénts li nouhtre patoué ou pou ése tranzitif ou entranzitif: séinà comme un tchèvréi ou vou dire séinà un bè tso; mè séina lo cour l'é comme dire mè n'engrava boubén; séinà euna vatcha ou ségnéféa téra-ie lo sanc; séinà lo portchet l'é comme dire amatsa-lo (un téns non lo foréit); séinà la brotsa ou vou dire gava-ie l'ehcoita qu'ét sobrà (non bétta la brotsa en un sedzellìn què l'a un borìn ou fonts dou què non féi sorte l'ehcoita, ou ló què la brotsa què l'ét pieu levetta a sobra persù); séinà euna brénga ou vou dire iè fare un borìn pè fa sorte la lardza; bianc séinà non lo deut dè cahcùn què l'ét boubén biave, biave m'un trèpassà, paré bianc què ou sémbia séntsa sanc (comme l'echpressión franséza saigner jusqu'au blanc, “tirer une telle quantité de sang que le patient devienne blanc”). Sanc dè bou, pè levrà, non lo deut d'un vin gros è tchardjà dè couloù, ou ló què lo san di Bondzeu l'éra rèfèrì a un vin qu'ou fajéi vènì lo brujacour.


Riferimento bibliografici

Chenal A., Vautherin R., Nouveau Dictionnaire de Patois Valdôtain, Musumeci, Quart (Valle d'Aosta) 1997.

FEW = Von Wartburg W., Französisches Etymologisches Wörterbuch, Leipzig-Berlin, 1922 ss., poi Basel, 1944 ss.