Tsertsa

Dichonéo

Contenù di site

Multimédià

Teste eun patoué

Documàn

La rouotta

Rite é fite eun Val d'outa

(patoué di-z-Amaveulle)

La rouotta, vioù djouà di botche, se fé euncó voueu lo dzor a Lillianes, deun la comba di Lys. Lo mot rouotta pourie viìn di lateun ruo-ruere, se cayé, ou de roto-rotare, fiye roulé. Eungn effé, eun retroue catcheun de sisse mot su eun recueill de non lateun de djouà prézàn eungn’Italie di XII i XVI siécllo ieui, deun saqueunse, fo cayé (fiye roulé) de bague de bouque, de fir ou beun de fourme de fromadzo. An seconda ipotèze propouze eungn’orijinne gropéye i verbe patoué « roulé », eumpléyà pe diye « coure » ou « bedoillé », vu que lo djouà de la rouotta l’è fé eun courzèn, eun se tramèn sé é lé.

N’a po de vioù doquemèn que nen prèdzon é donque l’è macomoddo troué de ieui veun. Teteun, selón le témouagnadzo recouillà, a memouée d’ommo, dèi l’aprì-guéra canc’ara, l’è todzor itó pratecó, eun pasèn d’an jénérachón a l’atra.

Eun cou, eun lo féjè étò deun d’atre parotse eun Mouayenna é Basa Valló, comme eungn Antèi, Arnad, Tsateillón, Sen-Veunsèn, Dzegnoù, mi l’è maque a Tsambava, eun pi que a Lillianes, que seutta tradechón veun mantigna.

A Lillianes, la coteumma l’ou que se dzouyèye a la rouotta maque eun cou pe an, lo 26 désambro, dzor de Sent-Étcheunne, mimo se fé beur ten. Tchica de plodze ou de nèi l’an jamì eumpatchà de dzouyé.

Eun cou, maque le-z-ommo é le garsón di veladzo pouchàn partesipé. Dèi an veuntén-a d’an, co le fenne, le feuillette é sisse que veugnon de defoua pouon dzouyé. Teteun eungn a todilón vardó la coteumma de eumpléye lo patoué de Lillianes can eun dzouye.

Le dzouyeui pouon po itre pi de trenta, piatro fo fiye dou groupe. La fonchón de l’arbitre l’è fondamantala : l’è nommó devàn que lo djouà eungnouèye é marque deussù eun tabló esprés le poueun de pénalitó de tsaque dzouyeui, pe tsaque partia. Pe partesipé baste s’eunscrie djeusto devàn lo comensemèn de la partia. Tcheu le dzouyeui se prézenton avouì an botcha que la coteumma l’è de bouque. Lo djouà eungnoue ver 2 euye de la dèinon-a é leuvre ver 5 euye é djemì, can veun teup é eun cllèrie pamì preui pe dzouyé.

La rouotta l’at eun riillemèn a sé que prévèi le-z-oréro, le llouà, lo janre de botcha, vèyo van le pénalitó, l’éyadzo pe partesipé, comèn eun paye la maenda, queunse plat eun propouze, lo pri pe si que gagne é co tcheu le-z-atre pri.

La premiye par di djouà l’è rezervéye i pi vioù, menque salle aprì son désidéye pe eun di tri dzouyeui que l’an beuttó, i tor devàn, le botche pi llouèn di boleun. Si que caye lo boleun crie « boleun eun devàn ! », aprì avèi splecó la pozechón que fo prende pe lo tir é ieui dèi pasé la botcha, dèisèn vouaille « …aprì mé ! » eun moutrèn si ou salla que déré dzouyé aprì llu é teurie. Tcheu le dzouyeui, can veugnon crià, dèyon cayé la botcha de la mima magnie, sensa oublié de crié si que dèi terié aprì. Lo dérì dèi anonché la feun de la partia eun crièn « ramacha ! ».

Le pénalitó veugnon bailléye can eun trompe la pozechón, lo parcour é i seunque que l’an leur botcha pi llouèn di boleun. Euncó se te oublie le mot eun patoué te sebèi de pénalitó é étò le moquiye di-z-atre dzouyeui que crion tcheut eunsemblo « i cu, i cu, i cu ! ».

Comme la coteumma, eun meudze tcheut eunsemblo a la feun de la dzornó : plat de tchi no é tradechonnel ris i fromadzo. Le pri veugnon baillà aprì signa : si que l’at aù mouèn de pénalitó (pri boleun eun devàn) gagne an squeulteua de bouque ou de pira douse é lo trofé ofichel de la rouotta que pase de man eun man eungn an pe l’atro. I contréo, si que l’a resù pi de pénalitó (pri ramacha) é que l’at oublià lo pi chovèn le mot eun patoué (pri i cu i cu i cu) gagne eun tsavèn de danré alimantére.

Totte le jénérachón de Lillianes s’amuzon atò la rouotta. Le dzoveun-o attègnon d’avèi séj’an pe poussèi partesipé é le pi vioù, courajeu, dzouyon todzor avouì l’espouer de gagné. Le londze-z-euye paséye i fret, la lagne de seutta dzornó defoua é le souye bramente payéye a coza d’an matse de pénalitó, décoadzon po gneun. L’è cheur perqué lo pi grou pri l’an dza gagna-lo : avèi pasó an plézenta dèinon-a avouì de-z-amì nouvì é vioù é avèi, euncó eun cou, vardó eun via seutta dzenta tradechón !

La botcha l’è deun le man di dzouyeui que s’apreste a la cayé
La botcha l’è deun le man di dzouyeui que s’apreste a la cayé
Su lo pon di veladzo, eun dzouyeui l’a cayà for la signa botcha
Su lo pon di veladzo, eun dzouyeui l’a cayà for la signa botcha
L’è po comoddo fiye roulé le botche su la llachà di vioù pon…
L’è po comoddo fiye roulé le botche su la llachà di vioù pon…
Gropó a eunna brantse d’an planta comme eun seundzo, l’è fran po fasillo cayé la botcha i llouà djeusto
Gropó a eunna brantse d’an planta comme eun seundzo, l’è fran po fasillo cayé la botcha i llouà djeusto
La botcha deussù la botta: todzor pi macomoddo !
La botcha deussù la botta: todzor pi macomoddo !
Son tcheu querieui: va savèi se lo dzouyeui arriveré de fiye pasé la signa botcha deun la  borna de la gomma…
Son tcheu querieui: va savèi se lo dzouyeui arriveré de fiye pasé la signa botcha deun la borna de la gomma…
Fo cayé pi que amoddo perqué la botcha tsizèye po bo di tron…
Fo cayé pi que amoddo perqué la botcha tsizèye po bo di tron…
Dzouyeui é pebleuque i pià di vioù cllotché de l’éillize di veladzo
Dzouyeui é pebleuque i pià di vioù cllotché de l’éillize di veladzo
Eun dérì l’atro a carfatsambe pe fiye pasé la botcha
Eun dérì l’atro a carfatsambe pe fiye pasé la botcha
L’a-tì cayà la botcha ou la leunna ?
L’a-tì cayà la botcha ou la leunna ?

Plan