Noalle
Nou cors dé l'École Populaire de Patois
(Patoué dé Arnà)Lé hcole y an torna envion-à, é co qui vout emprende lo patoué ou savé-ne dé pieu pout envioun-ì lé nou cors dé l'École Populaire de Patois. Lé cors dé patoué, organizà pé lo premì co ent'ou 1995, voulon pasé la nouhtra lenga dou cór é, ...
La paolla dou mis : La faméya (sèconda part)
(Patoué dé Ayas) La jénérasión dou menténc. A tsétta jénérasión iè dejèn "dou menténc" tan paré, pè la dechténgà dè y atre dove (la vìeya è la djovéna), belle sè a pou comprénde tan dè vìei comme dè djoven. Sèlón la tradisión, la faméya ...
Glosséo en ligne : nou conténù!
(patoué dé Arnà)Lo Glosséo y et un di pieu gro servise qué lo gueutset lengueusteucco doun-e é qué vèi lo gro travai dou personnel engadjà a couedde matérial é a travai-lo pé qué fise len a empièyì pé touit. Y et co en costruchón é vèi en ligne ...
Cours dé formatsión pé echper dé patoué é walser SMC2 é SMC 4 – Echcritsión iverte
(patoué dé Bretsón) L'Assessorà dou Tourisme, Echport, Comerse, Agriqueulteurra é Bén queulterel da Réjón otonoma Val d'Ohta - sélón a DGR n. 1214/ 2012 qu'a réporta « Approbation du système de compétences pour la sauvegarde et la promotion ...
La paolla dou mis : la faméya (preméra part)
(patoué de Ayas) Gran, gro, bon, bió Li vìeye jénérasión.En patoué, comme en fransé è en d'atre prèdjà dè la méma faméya, pè endécà li parèn di parèn (lo pare è la mare dou pappa ou dè la mamma), non émpia sovèn y ajètif gran, gro, bon, ensémbio ...
Avis d'esplorachón de manifestachón d'entérè SMC2-SMC4 - Servicho d'animachón é pe mouhtré lo patoué
(patoué de Arnà)Qui y at droué:La dzen ihcritte ou réjistre réjonal pé ésper é pé anségnàn di lengue francoprovensala é walser approvà avó la déliberachón n° 1214 dou 8 dé sen djouàn dou 2012 dé la Jeunte réjonala (compétense SMC2-SMC4).Trovadde lé ...
La paolla dou mis : lo dahu
(patoué de Ayas)Euna drola dè béhte, cognèchouà en totte li réjón francofone d'Oroppa, dou Belje a la Chouisse, a la Franse,... a la Val d'Ouhta, è prézèn sorteut pè li pais dè montagne, dè y Alpe i Piréné, l'é lo dahu (daù). Non sa pa fran bén què béhte ...
Glosséo en leugne : fièn lo pouèn dé la situachón !
(patoué dé Arnà)Oyèn lo sito patoisvda.org fèi 8 an. Lo travai qué y at portà a hitta pouèn y at ihtà bièn lon é engadjàn. Y et arevà lo momèn dé fae in pouèn dé la situachón so henque y at ihtà fét, henque sen en tren dé fae é henque voulén co fae. La ...
L'armanac di sen pé lo premì co so la séchón Evénemèn !
(Patoué dé Arnà)L'armanac lo aviquièn sovèn ; qui lo teun tacà ou meur protso ou frigo, qui lo dovre touit lé dzor. Marquèn lest lé bague a fae ou aviquièn can n'en in momèn libbro pé organizé cahtsoza. Dièn qué y et bièn prézèn ent'i nouhtre véye. ...
La paolla dou mis : sen Djouàn, lo més dè djeugn
(Patoué de Ayas)Sertèn patoué dè la Basa Val d'Ouhta, comme tsi d'Arnà, Ichogne, Pontbozet, One, Tchamportché è Vert – pè tsi casn'en dè doquemèn pebléà ou d'archive – ou mès dè djeugn i y an donà lo non dè Sen Jan Batichte, Sen Djouàn ou Sin Djouàn, què ...
Aprende : nou conténù !
(patoué dé Arnà)La séchón Aprende,dédiaye i minà é i dzovéo y at dé nou conténù ! En effet sé pouyon trové so lo sito lé paolle di tsanhón dou CD « Lo Dévouidzet » dé la collechón « Patois et identité » en forma completta ...
La paolla dou mis : Lo més dè mai
(patoué de Ayas)« L'evér l'éra passà l'éra djan lo mé 'è mai...1» A coméntsa paré « Lo més dè mai », euna tchantsón dè Luis de Jyaryot2, proabiamèn la pieu cognèchouà è la pieu tchantà. Lo més dè mai, pè li pais dè montagna comme li nouhtre, dou què l'evér ...
Espozichón « Concours Cerlogne ! » a Ohta
(Patoué dé Arnà)LoConcours Cerlogney at dza belle 57 an, lo ten pase proppe vitto. Y et cahquieun qué sé récorde co l'envión? Qui y at partésipà i premì édichón, sé récorde di dzornà avó lé amis a la féhta dou patoué ? Néh paé l'espozichón Concours Cerlogne ...
57a édichón di Concoù Cerlogne
(patoué de Tsaensoù) Sit an, lo 23 è 24 de mi 2019, la quemeua de Veullanoua baille-pi lo bièn arrevoù i-z-icoulle que partisipon-pi a la gran fita finala de la 57a édichón di Concoù de patoué Abbé Jean-Baptiste Cerlogne . Créoù l'an 1963 pe ...
Course de formachón profechonnella pe espèe de patoué é di prèdjì walser - Tsandzemèn di termo !
(patoué de Tsaensoù) L'Assessorà di Tourisme, Espoo, Commerse, Agriqueulteua é Bièn queulterel de la Réjón otonomma Val d'Ousta, l'a tramoù a dedzoù 23 mi, lo termo pe la prézentachón di dimande d'eunscrichón i cours de formachón profechonnella pe espèe ...