Tsertsa

Dichonéo

Contenù di site

Multimédià

Teste eun patoué

Documàn

O mot dou més: morechca

10 février 2016

(patoué dé Bretsón)

O Carnaval, féhta traditsionéla dé l'iver qu'a l'at orijinne vents a net di tén, l'é djeuchto levrà.

Én Val d'Ohta o momèn l'é sentì, én particuyé, én cahquie quemeunna, comme Pon-Sén-Martìn, Vérets ou a Val dou Gran. Pourtàn, a traditsión dou Carnaval l'ézichta, dezeut dé forme dé co pi organézà dé co dé mins, un tso daperteut.

Séa le Carnaval istorécco, qu'i couénton l'ichtouére réella ou imajinà dé eunna communoté, séa tsi traditsionél i partadjon eunna tchoza fondamentala : o fé dé sé travehtì.

Le djen i l'impion dé morechque dé déque i son nachù le queulteurre. Si d'an premì i l'aon eunna fontsión pé le rite rélidjous, pé tsen qu'ou régarda o Carnaval l'an un sans simbolécco quiér : réprézenton y arme di mort qu'i tornon so a tèra pé porté eunna bona campagna. Ma sé travehtì, pé le djen, vou dire acheu poé prénde a parola é sé moqué di potèn[1].

Ma comèn non di-té morechca én patoué ? Si l'aitén Glossére én légna troén, a sélòn di pocht, diférèn non qu'i sé poon bétté énsémbio én 4 groupe.

O premì groupe comprèn le non comme mahcra, mascra, qu'i sé troon én Mouayenna é Ata Val, pér éjémpio é Valtornéntcha, Aymavilles, Introd, Valgrezéntcha é Cogne, ma acheu é Montdjoet. Fa bétté vents o mémo groupe co a masquèra dé Tchamportchì é Fontanamora, qu'a l'at a méma orijinne. Touì tsi non, én éffè, l'aruon d'eunna rich pré-indoeouropéenna MASK-, « nér» .[2] Én pieuch dé tsou sans littérére, tsa rich l'a donà dé mot qu'i l'an a qué vére to o travehtichemèn, comme poén vére co én Tayàn, maschera, é én Fransé, masque.

Éncorra, a méma rich l'a donà orijinne, vents le diférénte léngue, a dé mot qu'i volon dire matché-se dé nér. Troén, pér éjémpio é Bretsón o verbe sé macheré (sé émpouertché dé sucha).

Dou sécòn groupe, fan part morechca, morehca, qu'i sé troon é Bretsón, Tchalàn-Dezeut é Montdjoet. L'ichtouére dé tsi mot l'é fran drola. L'orijinne, én effet, saret o latìn MAURUS, saret a dire "abitàn da Mauritanie, arabbe"[3]. Ma diquié l'aret-té a qué fére o travehtichemèn avó eun arabbe? É bén, sémbiéret y é ése eunna aluzión i feméle arabbe qu'i sé mouhtraon renque vélà...

L'acohtuma, én Val d'Ohta non di morechque a tsé bande dé minà qué, a Carnaval, i fan o tor a démandé dé cocón é papré sé ié frécatson touit énsémbio.

Dou dérì groupe fan part le non vezadjéra, vezadziye, vizadzire, qu'i sé troon out so én teutta a réjón. Pér éjémpio é Charvensod é Doues, ma finque én Ichogne é én Ayas. L'orijinne, fa la tchertché vents ou latìn VISUS, "vu, vezadjo",[4] a méma dou vièi fransé visagière, « part d'un manté qu'ou acouata o vezadjo, morechca"[5].

Vejeutteu a sétsión Glossére pé dehquevrì a retchètsa di patoué dé a Val d'Ohta !



[1] A. Bétemps (2003) Introduction, in AA. VV. La parola alle maschere. Carnavals de la Vallée d'Aoste, Bureau Régional pour l'Ethnologie et la Linguistique, Priuli & Verlucca editori, Pavone Canavese (TO).

[2] FEW VI-1 434a

[3] FEW VI-1 553b che dà per il provenzale mouresco la stessa etimologia e lo stesso significato.

[4] FEW XIV 539a

[5] Cf. « Visagière » dans DMF : Dictionnaire du Moyen Français, version 2012. ATILF CNRS - Université de Lorraine. Site internet : http://www.atilf.fr/dmf.