Va i contenù preunsipal
Va i fon de la padze
Réjón otonoma Val d'Ousta
Patoué
Français
Italiano
Patoué
Lo site di Francoprovansal
eun Val d'Ousta
Clloure
Francoprovansal
Lo francoprovensal
Pasó, prézàn, futur
Atlas di patoué valdotèn
Lo dzargo
Bibliografia
Le conte de patoisvda
Queulteura
Idantitó queulterella
La Fisella
La Fèira de Sent-Oo
Litérateura é oteur
Léjandéro é littérateura populéra
Mezeucca
Planète
Téatro eun patoué
Toponimo eun Val d'Ousta
Dichonéro
Nen saì de pi
Dichonéo pe quemeun-e
Apprende
Mèinoù
Grafiya
Minicourse Tchatté eun patoué
Grammére
Eizersicho Icoula Populéra de Patoué
Lo patoué i buró
Manuel di bon uzadzo
Eunterféranse, eumpreun, calque
Néolojisme
Fasón de diye
Non de batéì
Trézor de teste
Moutré
Eundicachón jénérale pe le-z-eunségnàn
Eunstremèn didatteucco
Publicachón
Promochón
Sauvegarder, Cultiver, Valoriser
Concoù Cerlogne
Icoula Populéra de Patoué
Bulleteun
Patoué a l'icoula
Fita eunternachonala di patoué
Assosiachón
Atre inisiative
Guetset
Tsertsa
Chédre ioù tsertsì
Pertot
Deun lo dichonéo
Deun le teste eun patoué
Dichonéo
Contenù di site
Multimédià
Teste eun patoué
Documàn
Aqueuille
/
Dichonéro
/
Dichonéo pe quemeun-e
/
Tsarvensoù
Patoué de Tsarvensoù
Allì a la lettra
a
Allì a la lettra
b
Allì a la lettra
c
Allì a la lettra
d
Allì a la lettra
e
Allì a la lettra
f
Allì a la lettra
g
Allì a la lettra
h
Allì a la lettra
i
Allì a la lettra
j
Allì a la lettra
k
Allì a la lettra
l
Allì a la lettra
m
Allì a la lettra
n
Allì a la lettra
o
Allì a la lettra
p
Allì a la lettra
q
Allì a la lettra
r
Allì a la lettra
s
Allì a la lettra
t
Allì a la lettra
u
Allì a la lettra
v
Allì a la lettra
w
Allì a la lettra
x
Allì a la lettra
y
Allì a la lettra
z
85 Mot pe la lettra "
V
"
vablo
n m
Fransé:
clématite - vigne blanche (clématis vitalba)
Italièn:
clematide (clématis vitalba)
vacanse
n f
Fransé:
vacances
Italièn:
vacanza
vagnà (vagnì)
v part
Fransé:
semé (semer)
Italièn:
seminato (seminare)
vagnì
v eunf
Fransé:
semer (à la volée)
Italièn:
seminare
valeue
n f
Fransé:
valeur
Italièn:
valore
valiza
n f
Fransé:
valise
Italièn:
valigia
vantadzo
n m
Fransé:
avantage
Italièn:
vantaggio
vapeue
n f
Fransé:
vapeur
Italièn:
vapore
vardé
v eunf
Fransé:
garder
Italièn:
tenere
vardó (vardé)
v part
Fransé:
gardé (garder)
Italièn:
tenuto (tenere)
vargno
n m
Fransé:
sapin pectiné (abies alba)
Italièn:
abete bianco (abies alba)
vatchoula
n f
Fransé:
pomme de pin
Italièn:
pigna
vatse
n f
Fransé:
vache
Italièn:
mucca
vazo
n m
Fransé:
vase
Italièn:
vaso
vèe
aj cal
Fransé:
vert
Italièn:
verde
veéo
n m
Fransé:
vérâtre blanc (veratrum album)
Italièn:
veratro bianco (veratrum album)
veetó
n f
Fransé:
vérité
Italièn:
verità
vèin-a
n f
Fransé:
veine
Italièn:
vena
veladzo
n m
Fransé:
village
Italièn:
villaggio
vendì (vendre)
v part
Fransé:
vendu (vendre)
Italièn:
venduto (vendere)
vendre
v eunf
Fransé:
vendre
Italièn:
vendere
venendze
n f
Fransé:
vendange
Italièn:
vendemmia
vente
n f
Fransé:
vente
Italièn:
vendita
ventro
n m
Fransé:
ventre (de l'homme)
Italièn:
ventre
vequì (vivre)
v part
Fransé:
vécu (vivre)
Italièn:
vissuto (vivere)
verdjì
n m
Fransé:
verger
Italièn:
frutteto
verdzasse
n f
Fransé:
écureuil
Italièn:
scoiattolo
verdzetta
n f
Fransé:
bague
Italièn:
anello
verdzetta
n f
Fransé:
alliance
Italièn:
fede
verna blantse
n f
Fransé:
aulne blanc (alnus incana)
Italièn:
alno (alnus incana)
verna rodze
n f
Fransé:
aulne glutineux (alnus glutinosa)
Italièn:
ontano comune (alnus glutinosa)
vése
n m
Fransé:
ver
Italièn:
verme
veugne
n f
Fransé:
vigne
Italièn:
vigna
veulla
n f
Fransé:
centre ville
Italièn:
centro città
veulla
n f
Fransé:
ville
Italièn:
città
veun
n m
Fransé:
vin
Italièn:
vino
veure
v eunf
Fransé:
voir
Italièn:
vedere
vevvo
aj cal
Fransé:
veuf
Italièn:
vedovo
vèyo
n m
Fransé:
verre
Italièn:
vetro
vèyo
n m
Fransé:
verre
Italièn:
bicchiere
vèyo
n m
Fransé:
vitre
Italièn:
vetro
vezadziye
n f
Fransé:
masque
Italièn:
maschera
vezadzo
n m
Fransé:
visage
Italièn:
viso
vezeté
v eunf
Fransé:
visiter
Italièn:
visitare
vezetó (vezeté)
v part
Fransé:
visité (visiter)
Italièn:
visitato (visitare)
vi
n m
Fransé:
veau
Italièn:
vitello
viì (veure)
v part
Fransé:
vu (voir)
Italièn:
visto (vedere)
vin-ì
v eunf
Fransé:
devenir
Italièn:
diventare
vin-ì (vin-ì )
v part
Fransé:
devenu (devenir)
Italièn:
diventato (diventare)
vin-ì viooù (vin-ì viooù)
v part
Fransé:
vieilli (vieillir)
Italièn:
invecchiato (invecchiare)
Padze présédanta
Padze
1
2
Padze suivanta
Dichonéro
Nen saì de pi
Dichonéo pe quemeun-e
Torna i sondzón de la padze