Va i contenù preunsipal
Va i fon de la padze
Réjón otonoma Val d'Ousta
Patoué
Français
Italiano
Patoué
Lo site di Francoprovansal
eun Val d'Ousta
Clloure
Francoprovansal
Lo francoprovensal
Pasó, prézàn, futur
Atlas di patoué valdotèn
Lo dzargo
Bibliografia
Le conte de patoisvda
Queulteura
Idantitó queulterella
La Fisella
La Fèira de Sent-Oo
Litérateura é oteur
Léjandéro é littérateura populéra
Mezeucca
Planète
Téatro eun patoué
Toponimo eun Val d'Ousta
Dichonéro
Nen saì de pi
Dichonéo pe quemeun-e
Apprende
Mèinoù
Grafiya
Minicourse Tchatté eun patoué
Grammére
Eizersicho Icoula Populéra de Patoué
Lo patoué i buró
Manuel di bon uzadzo
Eunterféranse, eumpreun, calque
Néolojisme
Fasón de diye
Non de batéì
Trézor de teste
Moutré
Eundicachón jénérale pe le-z-eunségnàn
Eunstremèn didatteucco
Publicachón
Promochón
Sauvegarder, Cultiver, Valoriser
Concoù Cerlogne
Icoula Populéra de Patoué
Bulleteun
Patoué a l'icoula
Fita eunternachonala di patoué
Assosiachón
Atre inisiative
Guetset
Tsertsa
Chédre ioù tsertsì
Pertot
Deun lo dichonéo
Deun le teste eun patoué
Dichonéo
Contenù di site
Multimédià
Teste eun patoué
Documàn
Aqueuille
/
Dichonéro
/
Dichonéo pe quemeun-e
/
Tsarvensoù
Patoué de Tsarvensoù
Allì a la lettra
a
Allì a la lettra
b
Allì a la lettra
c
Allì a la lettra
d
Allì a la lettra
e
Allì a la lettra
f
Allì a la lettra
g
Allì a la lettra
h
Allì a la lettra
i
Allì a la lettra
j
Allì a la lettra
k
Allì a la lettra
l
Allì a la lettra
m
Allì a la lettra
n
Allì a la lettra
o
Allì a la lettra
p
Allì a la lettra
q
Allì a la lettra
r
Allì a la lettra
s
Allì a la lettra
t
Allì a la lettra
u
Allì a la lettra
v
Allì a la lettra
w
Allì a la lettra
x
Allì a la lettra
y
Allì a la lettra
z
235 Mot pe la lettra "
P
"
pa
n m
Fransé:
pas
Italièn:
passo
paa
n f
Fransé:
partie
Italièn:
parte
paa
n f
Fransé:
peau (épluchure)
Italièn:
buccia
pachense
n f
Fransé:
patience
Italièn:
pazienza
pachón
n f
Fransé:
passion
Italièn:
passione
pâdì
n m
Fransé:
paradis
Italièn:
paradiso
paése
n f
Fransé:
paresse
Italièn:
pigrizia
paézadzo
n m
Fransé:
paysage
Italièn:
paesaggio
paì
n m
Fransé:
pays
Italièn:
paese
paille
n f
Fransé:
paille
Italièn:
paglia
pal
n m
Fransé:
poteau
Italièn:
palo
palet
n m
Fransé:
palet
Italièn:
palet
palón
n m
Fransé:
ballon
Italièn:
pallone
pan
n m
Fransé:
pain
Italièn:
pane
pan é fromadzo
n m
Fransé:
oxalis petite oseille (oxalis acetosella)
Italièn:
acetosella (oxalis acetosella)
panamàn
n m
Fransé:
serviette
Italièn:
asciugamano
panse
n f
Fransé:
ventre (de l'animal)
Italièn:
pancia (dell'animale)
pantalón
n m
Fransé:
pantalon
Italièn:
pantaloni
pantchà (pantchì)
v part
Fransé:
renversé (renverser, verser hors de)
Italièn:
rovesciato (rovesciare, versare fuori da)
pantchì
v eunf
Fransé:
renverser (verser hors de)
Italièn:
rovesciare (versare fuori da)
paola
n f
Fransé:
parole
Italièn:
parola
paoù
n m
Fransé:
coquelicot (papaver rhoeas)
Italièn:
rosolaccio (papaver rhoeas)
papì
n m
Fransé:
papier
Italièn:
carta
pâpleu
n m
Fransé:
parapluie
Italièn:
ombrello
pappa
n m
Fransé:
papa
Italièn:
papà
pappa
n m
Fransé:
père
Italièn:
padre
pappagràn
n m
Fransé:
grand-père
Italièn:
nonno
Paque
n f
Fransé:
Pâques
Italièn:
Pasqua
paquette
n m
Fransé:
colis
Italièn:
pacco
parèn
n m
Fransé:
parrain
Italièn:
padrino
partadjà (partadjì)
v part
Fransé:
partagé (partager)
Italièn:
spartito (spartire)
partadjì
v eunf
Fransé:
partager
Italièn:
spartire
partensa
n f
Fransé:
départ
Italièn:
partenza
partì
v eunf
Fransé:
partir
Italièn:
partire
partì (partì)
v part
Fransé:
parti (partir)
Italièn:
partito (partire)
partiya
n f
Fransé:
match
Italièn:
partita
passadzo
n m
Fransé:
passage
Italièn:
passaggio
passé
v eunf
Fransé:
passer
Italièn:
passare
passó (passé)
v part
Fransé:
passé (passer)
Italièn:
passato (passare)
pâta
n f
Fransé:
pâte à pain
Italièn:
pasta (del il pane)
patèla
n f
Fransé:
gifle
Italièn:
schiaffo
patrón
n m
Fransé:
patron
Italièn:
padrone
payà (payì)
v part
Fransé:
payé (payer)
Italièn:
pagato (pagare)
paye
n f
Fransé:
salaire
Italièn:
stipendio
payì
v eunf
Fransé:
payer
Italièn:
pagare
payoula
n f
Fransé:
papillon
Italièn:
farfalla
pecó (pequé)
v part
Fransé:
mangé (manger - réf. aux animaux)
Italièn:
mangiato (mangiare - rif. agli animali)
pédre
v eunf
Fransé:
perdre
Italièn:
perdere
pedzeun
n m
Fransé:
poussin
Italièn:
pulcino
peeute
n m
Fransé:
poire
Italièn:
pera
Padze présédanta
Padze
1
2
3
4
5
Padze suivanta
Dichonéro
Nen saì de pi
Dichonéo pe quemeun-e
Torna i sondzón de la padze